Trusty, nadácie, zverenské fondy

Trusty, nadácie, zverenské fondy

Trusty, nadácie a zverenské fondy patria medzi nástroje s podstatne užším zameraním než štandardné spoločnosti. Nie sú určené na každodenné podnikanie alebo operatívne finančné či investičné aktivity. Tieto nástroje zohrávajú nenahraditeľnú úlohu v dlhodobom zabezpečení majetku, jeho oddelení od pôvodného vlastníka a dosiahnutie značnej právnej ochrany a súkromia. Sú bežným inštrumentom obstarávajúcim dlhodobú, často medzigeneračnú starostlivosť o rozsiahly majetok.

Najskôr boli tieto inštrumenty v slovenskom a českom prostredí skôr raritou a korporátne plánovanie a správa majetku prebiehali, až na výnimky, prostredníctvom spoločností. V posledným rokoch sú najmä trusty a nadácie stále bežnejšou súčasťou korporátneho plánovania a správy majetku.

Zvyčajné využitie trustu, nadácie a zverenského fondu

Všetky vymenované nástroje môžu slúžiť verejne prospešnému alebo súkromnému účelu. Za verejne prospešný účel je považovaná činnosť, kde časť majetku je vyčlenená na účel neslúžiaci pôvodnému zakladateľovi. Typické je financovanie charitatívnych projektov, poskytovanie štipendií a pod. Súkromným účelom najčastejšie býva správa rodinného majetku, rodinných spoločností a ďalšie činnosti, z ktorých nemá prospech široká verejnosť. Aj napriek tomu, že je možné všetky nástroje nastaviť aj pre  krátkodobejšie využitie, bežnejšia je správa majetku trvajúca desiatky rokov.

  • Investovanie a správa majetku za účelom zisku – všetky inštrumenty umožňujú nielen pasívne držanie majetku, ale aj jeho rozvoj za účelom dosiahnutia zisku. Výhodou ovládania majetku prostredníctvom vyššie zmienených nástrojov je dlhodobosť a kontinuita nezávislá na ďalších fyzických alebo právnických osobách. Bezpečne je zabránené nežiaducim exponenciálnym zmenám (predaj rodinného majetku, rozdrobenie majetku na viac dedičov alebo dopady rozvodového riadenia). Naopak, nie je možné činiť operatívne rozhodnutia ako vstup investora alebo žiaduci predaj majetku.
  • Ochrana majetku – oddelením majetku od pôvodného vlastníka je docielený najvyšší možný stupeň ochrany. Majetok nepatrí žiadnej fyzickej osobe. Buď je majetkom právnickej osoby (nadácie) alebo majiteľa nemá (trust, zverenské fondy) a je iba spravovaný.
  • Oddelenie majetku súkromnej povahy – či už ide o nehnuteľnosti, akcie, zbierku umenia alebo iné aktíva, pri ktorých je v pláne dlhodobé držanie, môže byť výhodné ich oddelenie od fyzickej osoby.
  • Ochrana súkromia beneficienta – ako vlastník, respektíve správca majetku nevystupuje pôvodný vlastník a vyčlenený majetok môže (nemusí) mať beneficienta. V každom prípade beneficient nefiguruje väčšinou vo verejne dostupnej databáze, rovnako ako pôvodný vlastník. Beneficient tak môže užívať majetok bez straty súkromia.
  • Distribúcia majetku – slovenské s české zákony určujú, ako má byť naložené s majetkom v dedičskom konaní, pri rozvode a v ďalších životných situáciách. Vyčlenený majetok je proti všetkým týmto reguláciám imúnny. Distribúcia majetku môže byť nerovnomerná, mať stanovené podmienky a plniť vôľu pôvodného vlastníka, v širšom spektre aspektov môžu byť stanovené konkrétne podmienky.
  • Charitatívne účely – majetok mimo spojenia s fyzickou osobou si zachováva kontinuitu i po smrti fyzickej osoby alebo po likvidácii spoločnosti. Preto patrí najmä nadácia medzi obľúbené nástroje filantropov. Nadácia zaisťuje správu majetku a jeho distribúciu podľa daných pravidiel desiatky rokov.
  • Ochrana pred nepriateľským prevzatím – majetok dobre chránený ktoroukoľvek zo zmieňovaných štruktúr je takmer imúnny voči nepriateľskému prevzatiu.
  • Daňové nastavenia – zapojenie iného prvku než fyzickej osoby môže priniesť výrazné daňové úspory.
  • Zabezpečenie medzigeneračnej kontinuity – čo jedna generácia nasporí, druhá utratí. Často bohužiaľ  nejde o klišé, ale o reálne príbehy rodinných firiem. Vyčlenenie majetku do špeciálnej entity účinne znižuje riziko nepodarenej medzigeneračnej výmeny.

Trusty, nadácie a zverenské fondy môžu slúžiť širokému spektru ďalších účelov. Vždy je potrebné mať na pamäti, že tieto špecifické nástroje plnia predovšetkým dlhodobé ciele a neumožňujú flexibilitu, ktorou sa vyznačujú spoločnosti. Zapojenie týchto nástrojov môže znamenať stratu priamej kontroly nad majetkom bez možnosti jednoduchého návratu k pôvodnému stavu. Zapojenie všetkých nástrojov je vhodné uskutočniť až po analýze dlhodobých dopadov.

Trust

Trust je inštitút majúci v angloamerickom práve kontinuitu už stovky rokov, pôvodné korene spadajú do vrcholného obdobia Rímskej ríše. Vlastník stráca spísaním trustovej zmluvy a vyčlenením majetku svoje vlastnícke práva. Vlastnícke práva naďalej vykonáva správca (trustee), podľa vôle zakladateľa trustu. Majetkom trustu sa môže stať akýkoľvek majetok zakladateľa od hotovosti cez nehnuteľnosti, akcie, až po celé spoločnosti a majetok nadobudnutý v budúcnosti. Správca zaisťuje hospodárenie a plnenie zakladateľovej vôle. Súčasťou trustu býva zvyčajne určenie beneficientov, teda osôb, ktoré majú zo spravovaného majetku prospech.

Princípom trustu je zámerné oddelenie majetku od pôvodného vlastníka.

Správca majetku, čiže trustee, je fyzická alebo právnická osoba, spravidla licencovaná k výkonu práv a povinností trusteeho. Postavenie trusteeho býva predmetom pomerne silnej regulácie. Vďaka prísnym licenčným podmienkam sú menej pravdepodobné excesy, kedy je majetok zakladateľa zneužitý trustom alebo vznikne škoda z dôvodu nevhodnej správy. Pri správe väčšieho majetku je často okrem správcu stanovený taktiež protektor. Ten nemá v bežnej situácii výkonnú funkciu. Jeho povinnosťou je dohliadať na to, aby správca správne a za primeraných nákladov vykonával vôľu zakladateľa.

Trust ako nástroj ochrany súkromia

Významnou výhodou trustu oproti iným formám vlastníctva je zabezpečenie robustného súkromia. Zakladateľ a beneficienti nebývajú odhaľovaní verejnosti, ani samotní beneficienti nemusia mať  právo na informáciu o zakladateľovi. Vystavená bariéra garantuje diskrétne predanie majetku a jeho následné užívanie. Vo všetkých verejne dostupných registroch je ako formálny vlastník majetku (nehnuteľné a hnuteľné statky, bankové účty, akcie a pod.) uvedený trustee.

Zakladateľ sa v žiadnych záznamoch okrem trustovej zmluvy nevyskytuje. Beneficienti sú známi iba trusteemu, ostatným inštitúciám nie sú informácie poskytované. Najmä vďaka týmto vlastnostiam a snahe štátnych orgánov identifikovať všetok majetok získavajú trusty v niekoľkých posledných rokoch značne na popularite.

Trust ako nástroj daňového plánovania

Trusty môžu taktiež prinášať významné daňové výhody závislé na tom, v ktorej krajine je trust založený a aké sú pravidlá zdanenia v mieste daňovej rezidencie beneficienta. Prevedením majetku do trustu sa môže dedičská daň a daň z prevodu majetku eliminovať. V mnohých krajinách nie je prevod majetku do trustu, ani výplata beneficientovi zaťažená daňou. Rovnako tak zisky trustov nebývajú zaťažené daňou z príjmu. Predmetom dane však zostávajú beneficientove príjmy a to podľa miestnej úpravy.

V ideálnom prípade je trust daňovo transparentnou štruktúrou. Príjem z trustu daní iba beneficient. Napriek určitým daňovým výhodám však nebývajú ciele založenia trustu primárne daňové. Najmä vzhľadom k zásadnej zmene vlastníckej štruktúry leží význam trustu skôr v zabezpečení a správe majetku, sekundárne v ochrane súkromia.

Regulácia trustov

Vo väčšine jurisdikcií podliehajú trusty a obdobné nástroje regulácii. Medzi najčastejšie opatrenia patrí vykonávanie správy (služby trusteeho) iba licencovanými subjektmi. Ďalej existujú verejné alebo neverejné registre trustov obsahujúce rôzne široké spektrum informácií. Podmienky regulácie bývajú prísne i v krajinách ktoré sú známe veľmi liberálnym a proklientskym prístupom k právnickým osobám. Dôvodom je snaha o udržanie dobrej povesti krajiny ako trustovej jurisdikcie. Štát so silnou trustovou legislatívou musí vytvoriť mimoriadne stabilné, právne prostredie a prísne podmienky regulujúce úlohu trusteeho.

Trustee býva licencovaná osoba spravujúca rozsiahly majetok alokovaný v mnohých krajinách.

Nevyhnutná je kvalitná ochrana proti zneužitiu a prípadné mechanizmy náhrady škody. Pre zakladateľa trustov a beneficientov býva dôležitá miera poskytnutého súkromia a okolností, za akých môže byť štátnymi autoritami prelomená. Tento záujem musí dôveryhodná trustová jurisdikcia vyvažovať vymáhaním zákonov proti praniu špinavých peňazí, aby sa trusty nemohli stať nástrojom pre legalizáciu výnosov z trestnej činnosti.

PrednostiSlabiny
Mimoriadna ochrana súkromia Strata kontroly nad majetkom
Dlhodobé riešenie Nenávratnosť majetku k zakladateľovi
Vysoká ochrana majetku Nie je možné založiť v SR ani ČR
Stabilný právny rámec

Nadácie

Rovnako ako trusty sú i nadácie jedným z častých nástrojov pre správu majetku. Rôzne jurisdikcie ponúkajú rozdielne režimy, v ktorých môže nadácia fungovať. Najčastejšími krajinami pre sídlo nadácií sú Holandsko, Lichtenštajnsko, Panama, Seychely alebo Anquilla. Najväčším rozdielom v porovnaní s ostatnými popisovanými nástrojmi je skutočnosť, že nadácia má právnu subjektivitu. Vďaka tomu je niektorými stranami vnímaná lepšie ako trust alebo zverenský fond. Taktiež rôzne verejné registre si často nevedia poradiť s tým, ako zachádzať s trusteem ako vlastníkom majetku a nadácia tak býva vhodnejším alebo skôr zrozumiteľnejším nástrojom.

Vďaka právnej subjektivite je majetok vložený do nadácie chránený medzinárodnými dohodami o ochrane investícií.

Nadácia je svojou vnútornou štruktúrou výrazne bližšie k štandardnej spoločnosti, pričom zachováva oddelenie majetku od pôvodného zakladateľa. Využitie nadácie má však svoje nevýhody. Najmä v niektorých európskych krajinách náklady na správu nadácie prevyšujú náklady na iné korporátne riešenia dosahujúce podobný efekt. Dôvodom je predovšetkým nutnosť splnenia relatívne prísnych regulačných podmienok.

Nadácia ako nástroj ochrany súkromia

Vlastníkom majetku je nadácia, ktorá je takto zapísaná vo všetkých verejných i neverejných registroch. Nadácia vedie záznamy o zakladateľovi i beneficientoch, ktoré však za bežných okolností neposkytuje tretím stranám. Na rozdiel od trustu alebo zverenského fondu je zaužívanou praxou, že zakladateľ môže aktívne vykonávať správu majetku. Aj napriek tomu je však majetok od zakladateľa oddelený  - zakladateľ reprezentuje ekonomické záujmy nadácie, nie je však formálnym ani ekonomickým vlastníkom majetku, ktorý bol do nadácie vložený.

Nadácia ako nástroj daňového plánovania

Konkrétne podmienky a možnosti využitia nadácie záležia na jurisdikcii, v ktorej je nadácia založená. Avšak v bežne užívaných jurisdikciách je nadácia daňovo neutrálna. Nie sú zdaňované jej zisky, prevod majetku do nadácie, ani samotná distribúcia majetku smerom k beneficientom. Zdaňovanie príjmu z nadácie rovnako ako u trustov, prebieha až na úrovni príjemcu (beneficienta).

PrednostiSlabiny
Právna subjektivita Administratívne náklady
Vysoká ochrana majetku Regulácia
Daňovo neutrálna
Zakladateľ môže nadáciu viesť
Vyššia flexibilita

Zverenský fond

Do českého právneho systému si našiel cestu inštitút podobný trustu, a to v podobe zverenského fondu. Rovnako ako pri truste, zverenský fond prináša možnosť vyčleniť majetok z vlastníctva zakladateľa. Zverenský fond je zjednodušene súbor majetku vyčlenený k zvláštnemu účelu, spravovaný menovanou osobou (správcom) v prospech oprávneného (beneficient). Majetok prestáva byť vlastníctvom toho, kto zverenský fond vytvára (zakladateľ) a stáva sa spravovaným majetkom bez vlastníka.

Zverenský fond nie je právnická osoba, nemá právnu subjektivitu. Zároveň nie je ani vecou v právnom zmysle a teda nie je predmetom právnych vzťahov.

Vzhľadom k svojej krátkej histórii (platný od1.1.2014) sa okolo zverenského fondu, respektíve okolo možností jeho využitia a ďalšej budúcnosti, vedie množstvo diskusií. V rešpektovaných trustových jurisdikciách existujú registre trustov, licencovaní správcovia a mnoho ďalších prvkov výrazne regulujúcich prostredie. Rovnako tak existujú ochranné lehoty slúžiace k tomu, aby sa trust nestal nástrojom rýchleho odklonenia majetku pred veriteľom alebo štátom. Možno predpokladať, že mnohé z týchto otázok budú prinajmenšom predmetom mnohých súdnych judikatúr, prípadne legislatívnych zmien týkajúcich sa zverenských fondov.

Zverenský fond ako nástroj ochrany súkromia

Vo verejných zoznamoch vždy vystupuje ako vlastník majetku vo zverenskom fonde správca s poznámkou ,,zverenský správca". Zakladateľ ani beneficient v súčasnosti v žiadnej databáze nefigurujú, všetky údaje má k dispozícii správca. Na prvý pohľad je ochrana poskytovaná zverenským fondom úplne porovnateľná s trustom alebo nadáciou. Otázkou zostáva prax, ktorá zatiaľ v Českej republike chýba.

Zverenský fond ako nástroj daňového plánovania

Z daňového hľadiska zverenský fond neprináša žiadne jedinečné výhody. Aj napriek tomu, že nie je právnickou osobou, je účtovnou jednotkou a zdanenie prebieha podobne ako pri akejkoľvek spoločnosti (daň z príjmu právnických osôb vo výške 19 %). Zverenský fond môže byť taktiež registrovaným platcom DPH. Plnenie poskytnuté oprávnenému je predmetom dane z príjmu fyzických osôb. Výnimkou je oslobodenie príjmu pre oprávneného, ak je majetok vyčlenený do zverenského fondu obstaraného pre prípad smrti alebo  ak bol majetok do zverenského fondu vyčlenený osobou v príbuzenskom vzťahu alebo osobou, ktorá žila s oprávneným v jednej domácnosti.

Súhrnne, zverenský fond nemá z daňového hľadiska významný prínos, iba kopíruje možnosti nastavené inými predpismi v českom prostredí.

PrednostiSlabiny
Podoba k trustu v českom práve Neisté právne prostredie
Nízke administratívne náklady Chýbajú dlhodobé skúsenosti so správou
Vysoká ochrana súkromia
Silná právna ochrana majetku

Trusty, nadácie a zverenské fondy patria k zaujímavým variantom korporátnych štruktúr, pre plné využitie ich potenciálov však treba byť dobre oboznámený s ich charakteristikami.