Právna ochrana majetku

Právna ochrana majetku

Podnikanie je plné rizík, ktoré nedokážeme eliminovať za tomu zodpovedajúcich finančných nákladov a musíme ich prijať. Nepridávajme zásadné dodatočné riziká, ktoré neprinášajú dostatočne vysoký potenciálny výnos. Pri obmedzovaní rizík vychádzame z účelovej špecializácie jednotlivých spoločností. Preto ich členíme do majetkových a podnikateľských vetiev a nekombinujeme v jednej spoločnosti rôzne podnikania, rôzne charakteristiky rizík ani veľkostne zásadne odlišné riziká. A vždy je potrebné mať pripravený únikový plán.

Právna ochrana majetku pred rizikami je kľúčová téma – pre vlastníkov a podnikateľov často to najdôležitejšie. Udržanie a ochrana majetku vyžaduje iný prístup než zbohatnutie. Vytvoriť majetok znamená učiniť množstvo správnych rozhodnutí. K masívnej strate majetku môže viesť jediné opomenutie, zlé obchodné rozhodnutie alebo zmena zákona v nevhodný čas. Je mylné sa domnievať, že je možné eliminovať všetky situácie, ktoré môžu zapríčiniť stratu alebo znehodnotenie majetku.

Majetok ohrozuje značné množstvo rizík líšiacich sa podľa odboru podnikania i stratégie dosahovania zisku. Všeobecne sa dá riziká rozdeliť na tie, ktoré je možné mať pod kontrolou (vnútorné procesy v spoločnosti, vstupovanie do obchodných vzťahov) a riziká externé. Môže ísť o výkyvy hospodárstva, zmeny zákonného rámca, menovú politiku a pod. Špecifickými faktormi sú udalosti s rozsiahlym dopadom, ktoré prichádzajú nepredvídateľne a menia pravidlá hry do hĺbky a dlhodobo. 

Diverzifikácia ako nástroj právnej ochrany majetku

Hlavným cieľom, ku ktorému v rámci právnej ochrany majetku smerujú všetky kroky, je obmedzenie dopadov očakávaných i neočakávaných udalostí na majetok jednotlivca. Ideálnym stavom je podstupovať minimálne osobné riziká, vyhýbať sa možným právnym a obchodným komplikáciám a udržať si do budúcna významné finančné rezervy. K tomuto cieľu existuje mnoho ciest, ktoré sa líšia podľa jednotlivých podnikateľských zámerov. Vo všetkých prípadoch nájdeme jedného spoločného menovateľa. Diverzifikáciu.

Rozloženie vlastníctva na právnické osoby znižuje pravdepodobnosť straty majetku a zabraňuje náhlej strate celého majetku.

Diverzifikácia majetku by sa mala odohrávať v niekoľkých osách zohľadňujúcich, k čomu má majetok slúžiť a v akom ohrození sa môže ocitnúť. Najdôležitejšie je oddelenie majetku na súkromné užívanie od majetku určeného k podnikaniu, vytváraniu zisku. Je potrebné prijať fakt, že strata majetku, krach, je bežnou súčasťou podnikateľského rizika. Absencia chýb je dočasný stav a je len otázkou času, kedy príde prvá chyba a aké spôsobí straty. Je však zbytočné kvôli jednému zlému projektu stratiť nehnuteľnosť na osobné užívanie alebo spôsobiť problémy ostatným zdravým spoločnostiam.

Diverzifikujeme prostredníctvom korporátnych štruktúr

Dôležitým stavebným kameňom právnej ochrany majetku je korporátna štruktúra, doplnená o zodpovedajúcu finančnú štruktúru. Korporátna i finančná štruktúra lokalizovaná len v jedinej krajine zvyšuje pravdepodobnosť zachovania majetku, viac menej je výhodnejšie využiť viac právnych i finančných systémov. Jedným z dôvodov je ďalšie posilnenie diverzifikácie, ďalším zasa opora v stabilnejšom právnom prostredí. Nevýhodou medzinárodného riešenia sú vyššie administratívne a správne náklady. Pri vhodnom nastavení môžu byť náklady kompenzované alebo aj prevýšené finančnými prínosmi, najmä v daňovej oblasti.

Prínosy medzinárodných korporátnych štruktúr v ochrane majetku

  • Diverzifikácia súkromného majetku a majetku k podnikaniu – v medzinárodnom meradle sa dá jednoducho dosiahnuť oddelenie oboch hlavných typov majetku a to bez širokého informovania verejnosti. Ku správe súkromného majetku sú najvhodnejšie zahraničné trusty a nadácie. Tie umožňujú plné oddelenie vlastníctva od pôvodnej osoby a tým veľmi silnú, dlhodobú právnu ochranu majetku.
  • Diverzifikácia naprieč odborom podnikania – delenie majetku by sa nemalo odohrávať len na osi vlastníckej. Je nanajvýš vhodné oddeliť väčší majetok podľa ďalších kritérií. Jedným z nich sú oblasti podnikania. Nie je výhodné v jedinej spoločnosti kumulovať aktívnu obchodnú činnosť (a s ňou súvisiace záväzky k dodávateľom i odberateľom) s podstatne menej rizikovým držaním nehnuteľností alebo ovládaním duševného vlastníctva. Jediný insolventný návrh nedokáže paralyzovať všetku činnosť, spôsobí len menšie čiastkové škody.
  • Obmedzenie závislosti na jedinom právnom systéme –  zmenou zákonov je možné spôsobiť mnoho škôd, ktoré potom môže byť zložité vymáhať prostredníctvom súdov. V prípade rozloženia majetku na viac právnických osôb z rôznych krajín budú vzniknuté škody vždy podstatne nižšie. Zmena v slovenskom právnom systéme bude mať len minimálny dopad na cyperské alebo britské spoločnosti a nedotkne sa ani bankových účtov vedených vo Švajčiarsku alebo Lichtenštajnsku
  • Väčšia voľnosť pri plánovaní transakcií – vhodne nastavená holdingová štruktúra umožňuje obmedziť škody plynúce napríklad z podnikateľského neúspechu. Zároveň dovoľuje podstatne slobodnejšie plánovanie transakcií. V prípade, že spoločnosť čelí insolventnému návrhu, finančným problémom alebo ďalším hrozbám, dá sa oslabenej firme dodať potrebné finančné zdroje a ďalšiu pomoc, ktorá by inak zostala zmrazená na bankových účtoch. Je pritom pomerne štandardnou praxou, že i kvôli malému dlhu majú spoločnosti zablokované všetky bankové účty a nie je zaistená iba časť prostriedkov zodpovedajúca či už domnelej alebo skutočnej dlžnej čiastke. 
  • Obmedzenie osobnej zodpovednosti štatutárneho orgánu – podľa platnej slovenskej legislatívy je štatutárny orgán do značnej miery zodpovedný za zlé rozhodnutia vedúce k problematickej situácii spoločnosti, a to pokiaľ nepreukáže, že konanie bolo vedené správne. V mnohých zahraničných jurisdikciách je prístup k zodpovednosti štatutárnych orgánov vnímaný iným spôsobom, legislatíva viac reflektuje skutočnosť, že podnikanie je rizikové a nie je potrebné si, pre istotu ku každému závažnejšiemu kroku, nechať urobiť posudok z mnohých oblastí rozhodovania (ekonomická, právna, finančná a pod.) podporujúci konkrétne kroky, ktoré štatutárny orgán podnikol. 
  • Jednoduchšie možnosti diskrétneho vlastníctva – ochrana súkromia vlastníka spoločnosti patrí ku krokom posilňujúcim ochranu celej korporátnej štruktúry. V prípade snahy o nepriateľské prevzatie je spoločnosť chránená podstatne lepšie, pokiaľ útočník nemá informácie o celej štruktúre. Pre vlastníka je podstatne pohodlnejšie a bezpečnejšie, aby jeho majetkové pomery boli nedostupné, prinajmenšom širokej verejnosti.

Bankové nastavenie je neoddeliteľnou súčasťou správy majetku

Silné korporátne riešenie je iba jednou časťou nastavenia potrebných vzťahov. Spoločnosti môžu vlastniť hnuteľný a nehnuteľný majetok. Jeho výnosy, dividendy prípadne investičné nástroje spravujú banky, investičné fondy a ďalšie inštitúcie. Tento outsourcing prináša takisto svoje riziká, ako si v roku 2013 overili cyperskí sporitelia. Rozloženie prostriedkov nie len medzi viacerými bankami, ale tiež medzi viacej bankových systémov prináša vyššiu ochranu pred ohrozením, ktorá môže vyplynúť z krízy bankového sektoru alebo zo zmeny kurzu meny. Z týchto dôvodov musí byť vhodné bankové riešenie doplnené silne nastavenou medzinárodnou korporátnou štruktúrou