Ochrana súkromia vlastníka

Diskrétne vlastníctvo

Jednoduché a rýchle spôsoby dosiahnutia anonymity vlastníctva sú vyčerpané. Začína drobná a dlhodobá práca v prospech dlhodobého udržania súkromia. Jediným spôsobom, ako majetok ovládať diskrétne a pritom bezpečne, je riadiť a kontrolovať veľa rôznych spoločností a finančných vzťahov. Zabezpečenie, ochrana súkromia a neodhaľovanie majetkových pomerov verejnosti je jedným z najčastejších požiadaviek podnikateľov.

Žiaducim stavom je situácia, kedy nebude vo verejnom registri informácia o vlastníkovi k dispozícii a oprávnené strany (orgány štátnej či daňovej správy) nezískajú tieto dáta automaticky, ale až po preukázaní závažného dôvodu. Takéto nastavenie je pre vlastníka žiaduce, ale vzhľadom na existujúce i novo vznikajúce predpisy o výmene rôznych typov dát a informácií, ani zďaleka nie je vždy a jednoducho dosiahnuteľné. Vlastníkovi má byť zachovaná možnosť chrániť svoje súkromie, ale musí byť schopný sa ku svojmu majetku kedykoľvek vlastným rozhodnutím prihlásiť, a to buď zo subjektívnych dôvodov alebo z dôvodov zákonnej povinnosti. V praxi je dosiahnuteľná veľmi vysoká ochrana súkromia pred verejnosťou. V 21. storočí nie je možné zabezpečiť plnú anonymitu vlastníctva, tá už prestala existovať.

Sféry diskrétneho vlastníctva

Možno definovať dva hlavné smery, v ktorých je výhodné presadzovať vysokú mieru ochrany súkromia. Na prvom mieste je korporátna štruktúra. Do nej spadajú všetky vlastnícke vzťahy medzi fyzickými i právnickými osobami. Na rozdiel od priameho vlastníctva majetku fyzickou osobou, je možné  vlastníctvom, prostredníctvom spoločnosti, nastaviť vzťahy sťažujúce verejnosti identifikáciu konečného vlastníka. Vytvorená bariéra je z pohľadu ochrany súkromia pred verejnosťou úplne dostatočná.

Druhou – nie menej podstatnou a často prekvapivo podceňovanou oblasťou – je banková štruktúra. Banka vždy požaduje informácie o vlastníkoch spoločnosti, pre ktorú je účet zakladaný a účet zakladá konkrétna fyzická osoba. V súčasných prísnych zákonných podmienkach nemožno oznámenie týchto informácií obísť. Je zrejmé, že za všetkých okolností je v banke centralizovaných veľa citlivých informácií. V rámci dosiahnutia diskrétneho vlastníctva je preto riešená otázka komu a za akých podmienok banka informácie oznámi. S ohľadom na zmeny vo výmene bankových informácií bude táto oblasť určite zaujímavou a dôležitou témou, tak pre banky, ako aj pre ich klientov.

Prečo trvať na silnej ochrane súkromia? 

Existuje niekoľko dobrých dôvodov, prečo by si mal každý podnikateľ dôsledne chrániť informácie o sebe a svojom majetku. Nič na tom nemení ani fakt, že spoločenský dopyt smeruje k odkrývaniu majetkových pomerov všetkých ľudí. Pri súkromných osobách neexistuje dôvod verejnosti preukazovať alebo dokonca zdôvodňovať svoje majetkové pomery.

Základným argumentom pre silnú ochranu súkromia je udržanie informačnej asymetrie. Jedná sa o všeobecný princíp chrániaci majetnú osobu pred možnými problémami či rizikami v rôznych oblastiach. Nižšie je niekoľko príkladov nezvyčajných situácií.

  • Právo na pokojné užívanie majetku – verejnosť nemá žiadne právo poznať majetkové pomery súkromnej osoby. Naopak. Každý má právo na pokojné užívanie majetku. K osobnému pokoju patrí, že nikto zvonku nemá prehľad o našom majetku a nemôže informáciu zneužiť. Závisti sa nemôžeme celkom vyhnúť a je zbytočné poskytovať k nej zámienky, odkrývať vo verejných registroch celý ovládaný majetok.
  • Obmedzenie rizika nepriateľského prevzatia spoločnosti – morálne diskutabilné, viac menej bežnou a svojím spôsobom zákonnou metódou konkurenčného boja je nepriateľské prevzatie spoločnosti. Teda zrazenie jej hodnoty napríklad zahájením insolventného riadenia, tlakom na dodávateľov, odberateľov alebo financujúcu banku. Ak útočník nemá presné informácie o všetkých ovládaných spoločnostiach, ich vzťahoch a kondícii, je výrazne menej pravdepodobné úspešné nepriateľské prevzatie.
  • Osobná bezpečnosť – vo všeobecnej rovine patrí naša krajina k veľmi pokojným.  Aj napriek tomu polícia až prekvapivo často rozbije gang nebezpečných páchateľov zameraný na vydieranie a okrádanie bohatých. Nie je veľa istejších spôsobov ako sa dostať do hľadáčika gangstrov, než verejne odkrývať svoje majetkové pomery. Naopak dôsledná ochrana maxima informácií umožňuje aj vlastníkovi významnej spoločnosti vystupovať v bezpečnej pozícii plateného manažéra.

Nástroje zachovania súkromia v korporátnej oblasti

Prostredníctvom spoločností a nastavenia vzťahov medzi nimi dochádza k oddeleniu vzťahov od pôvodného vlastníka. Vo všetkých verejných registroch je ako vlastník vedená spoločnosť. Pôvodný vlastník majetok naďalej ovláda prostredníctvom tejto spoločnosti, prípadne prostredníctvom zložitejšej štruktúry. Z jednoduchého pohľadu, napríklad do katastra nehnuteľností alebo do obchodného registra, potom nie je zrejmé, ktorá fyzická osoba majetok skutočne kontroluje. K nastaveniu vlastníckych vzťahov sú najčastejšie využívane zahraničné spoločnosti s jurisdikciou, silno akceptujúce právo vlastníka na ochranu súkromia.

  • Slovenská/česká akciová spoločnosť – aj napriek absencii anonymných akcií možno dosiahnuť vysokú mieru ochrany pred verejnosťou a to zaknihovaním akcií v Centrálnom depozitári. Zaknihované akcie nie sú dostupné vo verejných registroch,  je však zachovaná dostupnosť pre orgány štátnej správy.
  • Onshore spoločnosti – v mnohých jurisdikciách nie je informácia o vlastníkovi verejnosti oznamovaná. Z pohľadu tamojšej kultúry podnikania má každý právo na informácie o sídle spoločnosti a osobách v jej štatutárnych orgánoch. Často sú verejne zdarma dostupné len základné informácie potvrdzujúce existenciu spoločnosti a za ďalšie musia záujemcovia platiť. Onshore spoločnosti ponúkajú v súčasnosti výhodný kompromis medzi ochranou súkromia pred zvedavcami a vysokým stupňom dôveryhodnosti spoločnosti. Do budúcna je predpokladaný postupný posun k dôkladnejšej evidencii vlastníkov spoločností. Je však otázkou komu a za akých okolností budú informácie k dispozícii.
  • Offshore spoločnosti – najčastejším dôvodom využívania offshore spoločností slovenskými podnikateľmi je práve ochrana súkromia. V registroch offshore krajín sa nachádza podstatne menej informácií a registre verejne poskytujú iba úplné minimum informácií v porovnaní s krajinami OECD. V niekoľko málo offshore jurisdikciách ešte dokonca existujú anonymné akcie na majiteľa. Je však nutné počítať s tým, že anonymné akcie prestanú v horizonte niekoľkých rokov existovať. Využitie offshore spoločností k ochrane identity vlastníka je veľmi účinným a relatívne málo nákladným nástrojom. S jeho užívaním sa však spájajú rizika v oblasti imidžu. Ak offshore spoločnosť priamo ovláda slovenskú firmu, môžu niektorí obchodní partneri vyhodnotiť obchodné vzťahy ako rizikové.
  • Medzinárodný holding – prepojením onshore a offshore spoločností do medzinárodného holdingu vzniká štruktúra s vysokou dôveryhodnosťou a veľmi silnou ochranou vlastníkovho súkromia. Vo verejných registroch primárne figuruje onshore spoločnosť, ktorá má za akcionára offshore materskú spoločnosť ovládanú konečným vlastníkom.
  • Zahraničné trusty a nadácie – oba nástroje zaisťujú veľmi silnú ochranu súkromia, a to skutočným oddelením majetku od jeho vlastníka. V prípade trustu vložený majetok úplne stráca vlastníka a je iba spravovaný podľa zakladateľových inštrukcií. Nadácie umožňujú oddelenie majetku od pôvodného vlastníka a postavenie vlastníka do pozície užívateľa. Nadácia je právnická osoba a podobne ako spoločnosť je vlastníkom majetku. V porovnaní s trustom môže byť výhodou, že v niektorých krajinách môže zakladateľ nadácie vystupovať v pozícii správcu majetku.

Ochrana súkromia v bankovej oblasti

Príliš veľa klientov sa necháva ukľudniť všeobecnými proklamáciami, že akékoľvek informácie sú chránené bankovým tajomstvom. Málokto dnes presne pozná zákonné limity tejto ochrany v rámci bankového tajomstva.  V Slovenskej republike bankové tajomstvo chráni iba pred záujmom verejnosti, štátne orgány sa k citlivým informáciám dostanú na základe formálnej žiadosti, ktorú súd neprejednáva.

Ak je silná korporátna štruktúra doplnená slabou bankovou štruktúrou, dochádza k nevyváženému riešeniu náchylnému k úniku informácií.

Bezpečná banková štruktúra sa opiera o banky v krajinách so silnou tradíciou nielen bankového tajomstva, ale taktiež zákonov striktne postihujúcich prípadný neprofesionálny prístup bankárov. Medzi krajiny so silnou tradíciou bankového tajomstva patria susedné Rakúsko, Švajčiarsko alebo Lichtenštajnsko. Otvorenie účtu v týchto krajinách v žiadnom prípade neprinesie anonymitu a bankovú mlčanlivosť za každých okolností. Ak vznikne závažné podozrenie, že bankový účet je využívaný na páchanie trestnej činnosti, banka veľmi rýchlo a v plnom rozsahu poskytne všetku súčinnosť. Významnou výhodou je, že žiadosť o odtajnenie informácií posudzuje nezávislý súd, ktorý odmietne nedostatočne podložené žiadosti. Je potrebné spomenúť, že aktivity vyvíjané smerom k automatickej výmene bankových informácií výrazne oslabia bankové tajomstvo.

Súčasťou opatrení proti úniku informácií je zakladanie bankového účtu na právnickú osobu. Pokiaľ fyzická osoba zakladá účet pre seba, jednoznačné informácie sa objavujú nielen v interných bankových dokumentoch, ale taktiež na výpisoch z účtov, marketingových oznámeniach a ďalších materiáloch odchádzajúcich z banky bez akejkoľvek zretele na ochranu klientovho súkromia. Účet založený na právnickú osobu na prvý pohľad neodkazuje na konkrétneho človeka. Jedná sa o ochranu pred nekontrolovaným únikom informácií smerom k verejnosti. Každá banka samozrejme vie, v rámci platnej AML legislatívy, kto je skutočným vlastníkom bankového účtu.

Anonymné vlastníctvo je dávno prekonaný mýtus

Možnosť úplne anonymne vlastniť majetok znamená, že neexistuje žiadna linka spájajúca skutočného vlastníka s ovládanými spoločnosťami, cennými papiermi, nehnuteľnosťami a ďalšími typmi majetku. Je otázkou, či by bolo možné niekedy docieliť takýto stav. Úplne isté je, že v 21. storočí nemôže vlastník dosiahnuť úplnú anonymitu. Súkromie je stále nedostupnejšou komoditou. Po celom svete silnie tlak vedený OECD na presnú evidenciu vlastníkov spoločností a bankových účtov. V dlhodobom horizonte je potrebné počítať s tým, že dôjde k medzinárodnému zdieľaniu informácií o vlastníkoch naprieč krajinami. Postupnými krokmi vzniká globálna databáza znemožňujúca skrytie dôležitých informácií pred štátnou správou jednoduchým ,,presunom" do inej krajiny.

Prvým hmatateľným dôkazom posilnenej evidencie majetku je rýchle odstraňovanie takzvaných anonymných akcií alebo akcií na doručiteľa. Ich predložením sa vlastník identifikoval a nebol evidovaný ich predaj alebo nadobudnutie. V súčasnosti je na svete iba niekoľko zopár krajín, ktoré umožňujú vydanie anonymných akcií. Vzhľadom k veľmi silnému úsiliu OECD je predpoklad, že počas niekoľkých pár rokov prestanú anonymné akcie existovať.

V bankovej oblasti anonymné vlastníctvo neexistuje už niekoľko rokov.

Takzvané číselné účty a ďalšie nástroje umožňujúce otvorenie bankového účtu bez jednoznačnej identifikácie vlastníka z bankového systému, úplne odstránila neustále sa sprísňujúca legislatíva proti praniu špinavých peňazí. Seriózna banka anonymný účet za žiadnych okolností nezaloží. Naopak podmienkou založenia účtu je nielen poskytnutie informácií o vlastníckej štruktúre, ale taktiež predloženie účtovných závierok, audítorských správ a ďalších dokumentov dokladujúcich legitímne podnikanie právnickej osoby.

Je zrejmé, že súkromie je stále nedostupnejším statkom narušovaným extenzívnymi štátnymi zásahmi vedenými na globálnej úrovni. Diskrétne vlastníctvo zostane za určitých okolností dostupné aj napriek novej štátnej regulácii. Zúži sa manévrovací priestor a dlhodobé riešenia k ochrane súkromia budú vyžadovať omnoho sofistikovanejší prístup než obyčajné ovládanie majetku prostredníctvom spoločností s vydanými anonymnými akciami.