Medzinárodné daňové plánovanie

Medzinárodné daňové plánovanie

Základom medzinárodného daňového plánovania je dlhodobá a podrobná práca spočívajúca vo zvažovaní, príprave a následne realizácií všetkých transakcií. Východiskovým bodom je stanovenie daňových cieľov. Následne je u čiastkových korporátnych štruktúr a transakciách definované ekonomické zdôvodnenie, všeobecné daňové posúdenie, následne optimálne daňové nastavenie a tiež sú zvážené základné riziká. Potom zostáva pripraviť zmluvnú dokumentáciu, nastaviť finančné toky a vyriešiť ďalšie nevyhnutné detaily.

V každej korporátnej štruktúre, v každom vzťahu medzi spoločnosťami je nevyhnutné zaoberať sa daňovým aspektom existujúcich aj plánovaných väzieb a transakcií. Snahou je, aby všetky transakcie prinášali čo najnižšiu daňovú záťaž pri rešpektovaní všetkých miestnych aj medzinárodných daňových predpisov. Množstvo krajín sa snaží prilákať do svojich ekonomík zahraničný kapitál a často ponúkajú firmám možnosti optimalizovať svoje daňové náklady. Hovoríme o medzinárodnej daňovej konkurencii, niekedy v spojení „,škodlivá daňová konkurencia“. Samozrejme, liberálne orientovaní ekonómovia a podnikatelia, chápu daňovú konkurenciu ako nástroj k dosiahnutiu vyššej efektivity podnikania, na úrovni jednotlivých firiem, ale aj na úrovni medzinárodných trhov.

Takisto v Slovenskej a Českej republike sú zavedené široké investičné stimuly, na ktoré však dosiahnu predovšetkým veľkí nadnárodní hráči. Iné štáty lákajú zahraničný kapitál širšie dostupnými daňovými podmienkami. Na princípe využitia existujúcej daňovej konkurencie medzi suverénnymi štátmi, respektíve legitímnej možnosti voľby využitia rôznych daňových systémov, je založené medzinárodné daňové a transakčné plánovanie.

Najčastejším predmetom daňových stimulov je úplne jednoznačne daň z príjmov právnických osôb. Predmetom daňových výhod býva zdanenie licenčných poplatkov, príjmov plynúcich z vlastníctva ochranných známok, dividendových príjmov, kapitálových ziskov, daňovej zľavy súvisiacej s investičnými aktivitami do technológií, či do vedy, výskumu a pod. Oproti tomu oblasť DPH je silne harmonizovaná naprieč celou EÚ a jednotlivé štáty nemôžu v tejto oblasti dávať priestor efektívnemu transakčnému plánovaniu.

Daňové plánovanie je nevyhnutné

Sledovať daňové dopady každej transakcie, každého vzťahu a hľadať riešenie vedúce k daňovej optimalizácii je v dnešnom globalizovanom svete nevyhnutné. Veľké nadnárodné firmy nekompromisne hľadajú všetky dostupné legálne možnosti ako daňovú optimalizáciu dosiahnuť. Takmer u všetkých nadnárodných korporátnych štruktúr je možné dosiahnuť určitých daňových výhod. Daňová optimalizácia nesmie byť hlavným alebo dokonca jediným dôvodom vzniku medzinárodnej štruktúry. Ak  je však primárny dôvod iný (najčastejšie ochrana majetku v stabilnom právnom prostredí, nastavenie štruktúry pre medzinárodný obchod a pod.) je dosiahnutie daňovej výhody legitímnym vedľajším prínosom.

Prínosy medzinárodnej daňovej optimalizácie

Prínosy vhodného daňového nastavenia sa významne líšia podľa odboru. V medzinárodnom obchode s tovarom alebo v oblasti služieb na medzinárodnom trhu (napr. ICIT) je významný efekt viditeľný už pri zisku niekoľko stoviek tisíc EUR ročne pred zdanením. V odboroch priemyselnej výroby alebo iných oblastiach podnikania s nižšou maržou musí byť celkový zisk vyšší. 

Takmer vo všetkých odboroch podnikania sa dajú nájsť možnosti daňových úspor.

Základným princípom dosiahnutia daňovej úspory je využitie medzinárodnej štruktúry, do ktorej sú zapojené rôzne prvky (pre predstavu vymenujeme napríklad onshore spoločnosti a offshore spoločnosti, investičné fondy, trusty, nadácie a veľa ďalších). Medzi týmito entitami musia byť nastavené korektné ekonomické, vlastnícke, právne a daňové vzťahy. Práve vytvorenie vhodných vzťahov je pre dosiahnutie daňovej výhody zásadné. Správne a vopred dobre plánované medzinárodné štruktúry tvoria prevažnú časť úspechu.

Medzinárodná daňová optimalizácia nie je kúpa spoločnosti

Veľa osôb, vrátane mnohých zástupcov odbornej verejnosti sa domnieva, že daňová optimalizácia spočíva v obstaraní či založení jednej zahraničnej spoločnosti najlepšie z Cypru, Bulharska alebo niektorého z daňových rajov. Samostatné založenie spoločnosti ale neznamená v oblasti daňového a transakčného plánovania samo o sebe nič. Zahraničná spoločnosť prinesie pozitívny daňový efekt len v prípade, že je vhodne zapojená do korporátnej štruktúry v širších súvislostiach a medzinárodné transakcie sú vykonávané racionálnym a legitímnym spôsobom.

Daňová sadzba v jednotlivých krajinách? Nie je dôležitá!

Vyššie sadzby dane z príjmu právnických osôb a iných daní nie sú pri daňovej optimalizácií tým najdôležitejším aspektom. Holandsko má sadzbu dane z príjmov právnických osôb 25 % , vo Veľkej Británii je táto sadzba 20 % a na Cypre potom 12,5 %. Napriek tomu sú pre daňovú optimalizáciu využiteľné všetky uvedené krajiny. To je dané výhodnejším zdanením alebo oslobodením od zdanenia, napríklad niektorých príjmov zo zahraničia, oslobodenie výplat dividend, preferenčné zdanenie licencií a patentov a pod.

Bulharsko uplatňuje najnižšiu, 10% daň z príjmov právnických osôb. Umiestnenie holdingovej spoločnosti do Bulharska však môže znamenať iné riziká. Oproti tomu je napríklad Malta, s najvyššou sadzbou dane v EÚ vo výške 35 %  veľmi často využívanou jurisdikciou práve v oblasti medzinárodnej daňovej optimalizácie.

Celkovo efektívne zdanenie závisí v skutočnosti na mnohých ďalších faktoroch, vrátane štruktúry daňového systému. Je potrebné poznamenať, že vhodnosť konkrétneho daňového systému je daná nie len vyššou daňovou záťažou, ale predovšetkým jeho stabilitou a zrozumiteľnosťou.

Budúcnosť daňovej optimalizácie

V súčasnom svete existuje množstvo medzinárodných iniciatív majúcich za cieľ sťažiť využívanie daňových výhod. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že medzinárodné daňové a transakčné plánovanie bude znemožnené. Je pravdou, že rada agresívne nastavených daňových štruktúr bude v súvislosti s novo implementovanou reguláciou v rámci EÚ a OECD, prekonaná. Na druhej strane, daňová korupcia medzi jednotlivými krajinami z mnohých a rôznych dôvodov existuje a existovať bude. Daňové systémy sa líšia bez toho, aby boli tieto rozdiely spôsobené akoukoľvek zámernou snahou o daňovú konkurenciu či daňový dumping. Tieto rozdiely v daňových systémoch sú dané, okrem iného, odlišnou ekonomickou situáciou a politikou, ale aj politickými, historickými či sociálnymi rozdielmi. A pokiaľ, z objektívnych dôvodov, existujú vo svete daňovo odlišné systémy, bude vždy existovať aj možnosť využiť tieto odlišnosti v rámci medzinárodnej daňovej optimalizácie.

Moderne poňaté korporátne štruktúry kladú dôraz na transparentnosť. Akcionári sa hlásia k celej korporátnej štruktúre, vo vnútri ktorej sú nastavené vzťahy zabezpečujúce zachovanie širokých daňových výhod.

Súčasťou daňovo optimálneho nastavenia je aj vhodné rozdelenie hmotného a nehmotného majetku. Mimoriadnu dôležitosť majú licencie a platby za ich poskytovanie alebo prenájom. Príjmy  z licenčných poplatkov sú v mnohých krajinách oslobodené od zdanenia. Rovnako významné sú ochranné známky, logá, výrobné postupy, vývoj nových produktov a ďalšie činnosti, ktoré, k svojej škode, nebývajú vo veľa spoločnostiach nacenené.

Daňové plánovanie pod stále tvrdšou reguláciou

Len v niekoľkých oblastiach ľudskej činnosti ide vývoj tak rýchlo dopredu ako v štátnej regulácii. Na svete existuje niekoľko iniciatív, ktoré významne ovplyvňujú medzinárodnú daňovú optimalizáciu. Zjavne najvýznamnejšou iniciatívou je BEPS (Base Erosion and Profit Shifting), ktorá priamo bojuje proti nadnárodným spoločnostiam znižujúcim svoj základ dane z príjmov využívaním medzier v miestnej daňovej legislatíve. Iniciatíva je zameraná predovšetkým proti nadnárodným gigantom ako Google, Starbucks, Amazon a ďalšie, viac-menej dopady BEPS budú mať vplyv na všetky medzinárodné transakcie.

Dopad BEPS spočíva predovšetkým v zmene úlohy daňovej správy. Tá bude získavať zo spoločností podstatne väčší objem dát, ktoré bude porovnávať a hľadať nejasnosti. Tým sa daňová správa zbaví potreby aktívne vyhľadávať podozrivé spoločnosti - bude analyzovať dáta. Každá spoločnosť bude detailnejšími posudkami dokladať správnosť transferových cien a pri daňových priznaniach deklarovať transakcie so spojenými osobami.

BEPS zavádza taktiež väčší dôraz na takzvanú substanciu, teda že je spoločnosť skutočne riadená z miesta, v ktorom má sídlo.

Výrazné sprísnenie  sa dotkne tiež postupov pri posudzovaní daňovej uznateľnosti a oprávnenej výške nákladov spojených s využitím licencií a ochranných známok. Sprísnia sa posudzované hodnoty licencií, ktoré bude treba doložiť znaleckými posudkami. Ďalšími krokmi, ktoré zmenia daňové plánovanie, je snaha zdaňovať príjmy v krajinách ich vzniku a dlhodobá revízia zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

Všetky aktivity spojené s BEPS znamenajú, že daňová optimalizácia bude musieť mať podstatne pevnejšie základy a bude kladený väčší dôraz na to, aby daňové plánovanie nebolo hlavným cieľom nadnárodných korporátnych štruktúr. Kvalitne vytvorených holdingových štruktúr, ktoré vlastníkom plnia primárne iné ako daňové ciele, sa však BEPS dotkne vyššími administratívnymi nákladmi.

Optimalizácia, nie vyhýbanie sa daňovej povinnosti

Zatiaľ čo legitímna daňová optimalizácia využívajúca zákony jednotlivých krajín bude určite fungovať aj naďalej, vyhýbanie sa daňovej povinnosti, daňovo či právne pochybnými nástrojmi, bude podstatne zložitejšie a predovšetkým rizikovejšie. Už dlhšiu dobu je vyhýbanie sa daňovej povinnosti značne problematická aktivita, ktorá nemá v súčasnom daňovom plánovaní svoje miesto. Vyhýbanie sa daniam spočíva často v utajení časti príjmov a ich odklon od krajiny nespolupracujúcej s domovským správcom dane. Tento, v niektorých krajinách nezákonný, postup bude značne sťažený až znemožnený súčasnou iniciatívou GATCA. (Pre zjednodušenie používame skratku GATCA pre všetku legislatívu spojenú s touto aktivitou).

Sila iniciatívy GATCA spočíva v medzinárodnom zdieľaní informácií o vlastníkoch bankových účtov. Ak sa konečný vlastník spolieha na to, že sa domovská daňová správa nedozvie o dividendách, ktoré k vlastníkovi doputovali zo spoločnosti, ku ktorému vlastníctvu sa nehlási, alebo o zostatkoch na bankových účtoch, ktoré patria jeho zahraničnej spoločnosti, bude od roku 2016 (v niektorých prípadoch 2017) konfrontovaný s novou situáciou.

Všetky štáty, ktoré ratifikovali GATCA, budú totiž vzájomne zdieľať informácie o stavoch účtov a niektorých typoch príjmov (dividendy, úroky a pod.) koncových vlastníkov.

Existuje riziko, že na základe takto získaných informácií domeria finančná správa daň vrátane penálov. Medzinárodné daňové plánovanie, transakčné plánovanie a všeobecné kroky vedúce k daňovej optimalizácii sú legitímnym podnikateľským cieľom, majúcim oporu v platných zákonoch. Stále zložitejšia bude agresívna daňová optimalizácia, proti ktorej je priamo namierených viacero iniciatív OECD a jednotlivých štátov.