Daňové raje sa vzdávajú pomaly

04. 04. 2002
(Daňové plánování), (Offshore), (Diskrétní vlastnictví)

Článek o problematice offshore ve významném slovenském ekonomickém týdenníku.

04. duben 2002, Trend, Juraj Hrúz

Aj ekonomicky silné krajiny ako Luxembursko podmieňujú spoluprácu s OECD zachovaním vlastných ekonomických záujmov.

Do 28. februára tohto roku sa mali jednotlivé krajiny, ktoré sú podozrievané z nekalých daňových praktík, zaviazať na spoluprácu s OECD. Tie, ktoré tak neurobili, mali byť predmetom postihov. Termín však všetky krajiny nedodržali, pričom ešte aj v priebehu marca sa prihlasovali ďalšie krajiny. Podla tlačového tajomníka OECD Nicholasa Braya sa vydanie zoznamu nespolupracujúcich krajín očakáva v najbližšom čase. Ako uviedol pre TREND, termín na rozdiel od minulosti nie je fixný. Ciežom je totiž získať na spoluprácu čo najviac krajín.

Počet daňových rajov klesá

Ešte v júni roku 2000 sa k spolupráci s OECD prihlásilo šesť offshore jurisdikcií - Bermudy, Cyprus, Kajmanské ostrovy, Malta, Maurícius a San Maríno. V hre tak zostalo 35 krajín spĺňajúcich kritériá daňového raja. Zo zoznamu vypadla Tonga, ktorá upravila svoju legislatívu. OECD po diskusiách s miestnou vládou dospela k záveru, že tieto kritériá nespĺňajú ani Maldivi.

V marci tohto roku, teda už po termíne, sa na spoluprácu prihlásili Anguilla, Turks a Caicos, Bahamy, Gibraltar a Americké Panenské ostrovy. Tie už podla N. Braya spĺňajú kritériá na výmenu informácií, ktorá sa dosahuje prostredníctvom amerických federálnych zákonov. Vo februári 1987 totiž vstúpila do platnosti daňová zmluva medzi USA a Americkými Panenskými ostrovmi. Keďže USA majú zmluvy o výmene daňových informácií uzavreté so 70 krajinami, tie majú prístup aj k informáciám na týchto ostrovoch.

Zatiaž poslednou krajinou, ktorá prejavila záujem o spoluprácu, je Belize. Tým sa tieto krajiny stali spolupracujúcimi, čo ich zaväzuje do 31. decembra 2005 pristúpiť k transparentnosti a výmene informácií.

Pristúpením k transparentnosti sa jurisdikcia zaväzuje prejsť na všeobecne zavedené právne predpisy a odkloniť sa od špeciálneho daňového zaobchádzania. Výnimkou môžu byť prípady, keď daňový subjekt pracuje s minimálnymi finančnými objemami alebo nemá žiadny vzťah k zahraničiu a pracuje výlučne lokálne. Tieto spolupracujúce krajiny sa zároveň zaväzujú, že miestne orgány budú mať prístup k bankovým informáciám, ktoré môžu byť predmetom vyšetrovania alebo občianskoprávnych konaní, prípadne sa môžu týkať daňových záležitostí.

Prvým krokom je legislatíva

Aby informácie spĺňali kritérium transparentnosti, mali by byť vymenitežné s ostatnými krajinami. Preto sa jurisdikcie zaväzujú, že vytvoria právny systém, ktorý takúto výmenu zadefinuje a umožní. V zákonoch sa nesmie zabúdať ani na efektívnu ochranu práv daňových poplatníkov.

Daňové raje však o svoje výhody nechcú prísť. Preto aj v oficiálnych deklaráciách, ktorými pristupujú na spoluprácu, ju podmieňujú zachovaním vlastných ekonomických záujmov. Pritom nejde len o malé ostrovčeky, pretože námietky majú aj ekonomicky silné krajiny.

Napríklad člen Európskej únie Luxembursko nesúhlasí so záverom, že striktné zachovávanie bankového tajomstva je nevyhnutne zdrojom škodlivej daňovej súťaže. Podobne nesúhlasí ani s identifikáciou daňového raja na základe ochoty vymieňať požadované informácie.

Švajčiarsko zase poukazuje na rozpory, keď na jednej strane OECD prisudzuje krajinám suverenitu v rozhodovaní o vlastných daňových sadzbách, ale na druhej strane je ich výška kritériom na určenie, či ich považuje za daňové raje alebo nie.

Do konfliktu s niektorými ustanoveniami švajčiarskeho práva sa dostávajú aj požiadavky na zverejnenie dôverných osobných údajov. Preto sa nielen Švajčiarsko, ale napríklad ani Luxembursko s týmito aktivitami OECD nestotožňujú, pričom v minulosti mali k správam o škodlivom zdanení výhrady aj Belgicko a Portugalsko.

Riešenie by zainteresované strany mali nájsť v rozvinutí Svetového dialógu o daniach, ktorý 13. marca tohto roku iniciovali pracovníci Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a OECD. Jeho úlohou má byť výmena praktických skúseností a sledovanie spoločných cielov pri budovaní silných národných daňových systémov.