Dane amerických firiem miznú v bermudskom trojuholníku

08. 03. 2002
(Daňové plánování), (Offshore)

Článek o problematice offshore ve významném slovenském ekonomickém týdenníku.

08. březen 2002, Trend, Roman Schönweiser

Vidina daňových úspor a vyšších ziskov víťazí v rozhodovaní firiem nad patriotizmom.

Čoraz väčší počet amerických spoločností, podporovaných svojimi finančnými poradcami, presúva svoje sídlo na Bermudské ostrovy. Ciežom je znížiť si daňové zaťaženie a zároveň sa nevzdať ani jednej z výhod, ktoré ponúka podnikanie v USA. Cestu do bermudského daňového raja vytýčili ako prvé poisťovacie spoločnosti, dnes ich však nasleduje čoraz viac výrobných firiem.

Medzi poslednými príkladmi je spoločnosť Stanley Works - stošesťdesiatročný výrobca domáceho náradia. Plánuje stať sa bermudskou spoločnosťou, pretože na ostrovoch neexistuje daň z príjmu. Spoločnosť od tohto kroku očakáva zníženie daňového zaťaženia o 30 mil. USD ročne (1,5 mld. Sk) na približne 80 mil. USD. Tyco International podža vlastných údajov len za minulý rok presunom sídla na Bermudy ušetrila až 400 mil. USD (19,3 mld. Sk).

Len formalita 

Stať sa bermudskou spoločnosťou je čisto papierová záležitosť, ktorú možno vybaviť rovnako žahko ako poštovú zásielku. Fyzické sídlo spoločnosti zostáva v USA.

Bermudské ostrovy podža New York Times spoločnosti Ingersoll - Rand vlani zaúčtovali za svoje služby 27 653 USD (1,4 mil. Sk), kým firma ušetrila na dani z príjmu právnických osôb v USA zhruba 40 mil. USD (1,95 mld. Sk). Podnik pritom nemusí na Bermudách zvolávať žiadne zasadnutia a podla svojho finančného riaditela Davida Devonshira tam nemá ani kanceláriu. "My len platíme servisnej organizácii", dodáva D. Devonshire.

Podla partnerky pre dane Ernst Young Kate Bartonovej sa presun právnického sídla na Bermudské ostrovy "stáva momentálnym megatrendom na trhu". Podža nej tento krok plánuje ovela viac spoločností než tie, ktoré to už oznámili. Počas internetového interview s klientmi K. Bartonová ako jediný potenciálny problém prenesenia sídla na Bermudy považuje americký patriotizmus. Ten však podla jej názoru podlahol vidine výrazných ziskov.

Biely dom sa zatial k presunu sídel spoločností na Bermudy a ich účinku na daňové príjmy nevyjadril. Podla riaditela pre daňovú politiku Ministerstva financií USA Marka Weinbergera presuny na Bermudské ostrovy poukazujú na fakt, že americký daňový systém ich na to nabáda: "Možno bude treba znovu posúdiť naše medzinárodné daňové pravidlá, ktoré vznikli pred 30 rokmi, keď naša ekonomika bola úplne iná, a ktoré dnes možno obmedzujú konkurencieschopnosť amerických firiem."

Iní politici naopak prejavili obavy z existujúceho trendu. Vplyvný republikánsky senátor Charles Grassley bije na poplach: "Neexistuje žiadny podnikatežský dôvod robiť to, okrem úniku pred americkým daňovým systémom."

Podla New York Times nejestvuje nijaký oficiálny odhad, kolko by presuny sídel firiem na Bermudské ostrovy mohli stáť vládu USA z pohladu daňových príjmov a administratíva prezidenta Georgea Busha ani neplánuje nijaký zverejniť. 

Premiestnenie právnického sídla firmy na Bermudy pritom americkým spoločnostiam odporúča väčšina právnych, účtovných a investičných poradcov. Bežné výrobné spoločnosti totiž často nevedia a nechcú vedieť, ako možno daný presun zrealizovať. Je pre nich lahšie zaplatiť si poradenské služby.

Daňový riaditel firmy Ingersoll Rand Gerald Schwimmer prezradil, že pri presune na Bermudy im prezentovali svoje ponuky služieb v podstate všetky dôležité účtovnícke firmy. Celkovo by jeho spoločnosť mala presunom znížiť celosvetové daňové zaťaženie zo 155 mil. USD na 115 mil. USD ročne.

Väčšina amerických spoločností, ktoré uvažujú o zahraničných daňových rajoch, si nakoniec zvolí Bermudské ostrovy, pretože sú blízko, sú politicky stabilné a majú právny systém vežmi príbuzný americkému. Niektoré spoločnosti, napríklad Seagate Technology, si však vybrali Kajmanie ostrovy, prípadne iné raje.

Bermudské ostrovy však zostávajú číslom jeden aj medzi poisťovacími spoločnosťami, ktoré tým obchádzajú americké požiadavky na výšku povinných minimálnych rezerv na krytie poistných udalostí. Všetky tieto spoločnosti však ponechávajú centrály na území USA, čím sú pre ne zachované všetky výhody, ktoré poskytuje vláda, právny a súdny systém v USA.

Daňové úspory

Hlavným efektom premiestnenia právnického sídla na Bermudy je skutočnosť, že príjmy dosiahnuté mimo USA prestávajú byť predmetom zdanenia v USA. Ďalším trikom je poskytnutie pôžičky americkej "dcére" od bermudskej "matky". Rozdielne daňové zákony v tomto prípade zabezpečia, že americká firma si dá úroky do daňovo uznatelných výdavkov a bermudská matka je v prípade úrokových príjmov oslobodená od dane z príjmu.

Spoločnosti, ktoré prenášajú sídlo na Bermudy, dôvodia, že to robia preto, lebo ich celosvetové dane sú vyššie ako u mimoamerických konkurentov. 

Podla daňového experta investičnej banky Lehman Brothers Roberta Willensa "každá americká spoločnosť, ktorá dosahuje aspoň miernu časť príjmov v zahraničí, si presunom právnického sídla na Bermudské ostrovy výrazne zníži daňové zaťaženie". Avšak niekedy prevažujú politické dôvody, pre ktoré spoločnosti zostávajú v  USA, najmä po útokoch na Svetové obchodné centrum. "Odchod na Bermudy by mohli trhy interpretovať ako nedostatok patriotizmu," dopĺňa R. Willens.

Jediným opatrením vlády USA vo vzťahu k takzvanej daňovo motivovanej expatriácii je povinnosť akcionárov zaplatiť daň z čistej hodnoty akcie - rozdielu medzi trhovou a nominálnou cenou, a to aj v prípade, ak akcie nepredávajú. Preto súčasná nízka úroveň trhových cien akcií hrá v prospech registrácie na Bermudách.

Pri presune spoločnosť však nie povinná americkým orgánom oznámiť každého individuálneho vlastníka akcií. V konečnom dôsledku preto závisí od akcionára, či daň zaplatí.

Podla právnika washingtonskej právnickej firmy Gibson, Dunn Crutcher Petera Baumbusha súčasný americký daňový systém diskriminuje nadnárodné spoločnosti so sídlom v USA. Podla profesora daňového práva na University of Chicago Davida Weisbacha presuny na Bermudy by mali motivovať Kongres na zmeny v systéme daní z príjmov právnických osôb, ktorý vznikol v čase, keď americké spoločnosti dosahovali drvivú väčšinu príjmov na domácom trhu a na trhu USA - okrem výnimiek - neboli výraznejšie zastúpené zahraničné spoločnosti. Podla jeho názoru zostáva oslobodenie spoločností s právnickým sídlom v USA od amerického zdanenia neamerických príjmov vežmi zložitou otázkou.

Niektorí politici však volajú po patriotizme. Za všetkých to povedal demokratický zástupca v Snemovni reprezentantov Charles Rangel, ktorý si myslí, že patriotizmus "nie je len o mávaní vlajkami, ale hlavne o podielaní sa na obetiach. Rovnako ako pre vojakov by to malo platiť aj pre velké spoločnosti."