Daňové raje pre fyzické a právnické osoby sú stále zaujímavé

07. 09. 2009
(Daňové plánování), (Offshore), (Bankovnictví), (Trust)

Článek o problematice offshore ve významném slovenském ekonomickém týdenníku.

Trend 9/2000, Ing. Emil Burák, PhD.

Spoločným kritériom výberu pre daňové subjekty z oboch skupín (fyzické a právnické osoby) bude určite politická stabilita, typ zmeny, dopravné spojenie, systém bankového tajomstva, neexistencia daní, prístup k získaniu štatútu daňového rezidenta a zložitosť súvisiacej legislatívy. Pri zohžadnení všetkých požiadaviek sa podža medzinárodných skúseností vyprofilovali niektoré typické daňové raje výhodné len pre fyzické osoby a iné, naopak, len pre obchodné spoločnosti zakladané najmä právnickými, ale aj fyzickými osobami.

Najpríťažlivejšie pre fyzické osoby sú napríklad Andorra, Bahamy, Bermudy, Kajmanské ostrovy, Írsko (najmä pre umelcov "na vožnej nohe", ako sú napríklad skladatelia a spisovatelia), Monako a Polynézia. V týchto krajinách nie sú zavedené dane z  príjmov, z majetku, z pridanej hodnoty, darov, podielov, úrokov a dividend. Priame získanie trvalého pobytu a občianstva je v nich síce vežmi náročné, ale štatút daňového rezidenta sa za určitých podmienok získať dá. Uvedené úžavy na daniach zrejme stoja za to.

Najzaujímavejšie pre právnické osoby (ale aj obchodné spoločnosti založené fyzickou osobou) s ciežom zdôraznenia osobitostí možno rozdeliť podža základných čŕt na štyri časti: holding, závislé poisťovne a banky, trusty a námorné spoločnosti zo "shipping center".

Holdingy

Holding je v princípe spoločnosť tvorená z de iure samostatných spoločností, ktoré sú však ekonomicky prepojené (škoda, že v SR nesystémovo dlho absentuje samostatný zákon o  holdingoch). Materská firma ekonomicky (teda de facto) ovláda dcérske firmy na báze kapitálového vstupu a majetkového podielu.

Holding umožňuje premiestňovať zisky skupiny do krajiny, ktorú si zvolí. Princíp funguje asi tak, že fiktívna materská firma centralizuje najviac príjmy redistribúciou z  filiálok a koordinuje finančné transfery holdingu. Pružnosť režimu mu umožňuje prelievať zisk (pri možnej likvidácii filiálky) z jednej krajiny do druhej v  závislosti od podmienok zdaňovania.

Náklady na založenie nevyhnutného medzistupňa sprostredkovatežskej firmy v reťazci spoločnosti sú jednou z nevýhod tejto formy. Musia byť logicky nižšie ako daňový režim krajiny, kde má holding základňu (centrálu riadenia). A to je meritum problému, teda umiestnenie holdingu. Celkové náklady holdingu môžu byť výrazne znížené tým, že časť reťazca sa umiestni do daňového raja. Tento daňový raj bude napríklad málo devízovo zaťažovať zisky spoločnosti (alebo ich vôbec nezdaní), alebo nebude uplatňovať zálohovú daň z dividend a iných platieb. Ďalšou možnosťou je, že bude niesť nízke daňové bremeno zo zisku v krajinách, kde pôsobia jeho filiálky na základe širokej siete daňových dohôd (ktoré mnohé krajiny navzájom majú uzatvorené). Preto má veža medzinárodných holdingov sídlo napríklad vo Švajčiarsku, v Holandsku a Luxembursku.

Z hladiska interných režimov bude konkretizácia implementácie holdingovej štruktúry závislá od jeho konkrétnej podnikatežskej aktivity. Za najústretovejšie daňové raje pre holdingy sa všeobecne pokladajú najmä Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Luxembursko, Holandsko, Nauru, Jersey, Britské Panenské ostrovy, Kajmanské ostrovy a Bermudy. V týchto krajinách je limitovaná a obmedzená povinnosť uvožňovania kapitálu a nie je tu určené kapitálové minimum. Súčasne, ak má skutočné vedenie holdingu sídlo v zahraničí mimo daňového raja, v daňovom raji je holding oslobodený od zriaďovacích poplatkov.

Závislé poisťovne a banky

Ide o poisťovne a banky zakladané silnými priemyselnými a finančnými skupinami v daňovom raji za účelom poisťovacej alebo bankovej činnosti. V odbornej praxi sa používa aj pojem interné bankové spoločnosti a poisťovne. V prípade záujmu o formovanie internej bankovej spoločnosti sa vhodným útočiskom javia najmä Nauru alebo Vanuatu, kde možno získať bankovú licenciu za vežmi liberálnych podmienok. Nauru vyžaduje do dvoch rokov od vydania bankovej licencie splatenie základného imania v  minimálnej výške 100-tisíc USD (4,29 mil. Sk). Naurská banková spoločnosť však nie je predmetom zdanenia podža miestnych predpisov. Južne susediaci ostrov Vanuatu má právny režim v daňovej orientácii taký, že sa vyžaduje, aby sídlo banky bolo na tomto ostrove a súčasne kapitalizácia sumy minimálne 150-tisíc USD (6,44 mil. Sk), ktorá však nemusí mať podobu len peňažného vkladu.

Mnohé daňové sústavy v  jednotlivých krajinách (najmä západné a anglo-americké ekonomiky) unifikovali pravidlo, že opatrenia vlastného poisťovateža nemajú povahu odpočítatežných položiek od zdanitežných ziskov, pretože sa nevzťahujú na skutočné riziká. Antireceptom s finančnou úsporou na toto opatrenie je zriadenie filiálky závisiacej od materskej firmy s ciežom poisťovať, diverzifikovať a eliminovať riziká materskej spoločnosti a jej filiálok. Obdobná analógia platí aj pri bankách. Pokiaž je spoločnosť považovaná napríklad za poisťovňu z daňového hžadiska a prevezme na seba sama všetky riziká (neistí sa), bude môcť investovať celé prémie a čerpať z nich príjmy, ktoré nebudú zdanené. Závislá spoločnosť sa teda stane prostriedkom financovania investícií skupiny, ktorej podlieha.

Takéto "závislé" poisťovne sa rozvíjajú napríklad vežmi úspešne na Kajmanských ostrovoch a Bermudách, Bahamách, Nových Hebridách, Guernsey a v Luxembursku. Je otázne, či v podmienkach SR doterajšia legislatíva umožňuje alebo neumožňuje aktivizovať sa v legálnom rámci týmto smerom. Ďalším blokátorom pre slovenské banky a poisťovne je aj absencia ich expanzie do medzinárodného trhového priestoru a z  toho sa odvíjajúci nedostatok praktických skúseností. Zdá sa, že vzhžadom na nevyhnutnosť koordinácie a harmonizácie legislatívy s krajinami EÚ a trend globalizácie a integrity celosvetového trhu je to aj na podmienky daňových subjektov zo Slovenska otázka vežmi blízkej budúcnosti.

Trusty

Mechanizmus trustu je založený na vzťahu medzi osobami a majetkom na takom princípe, že v podstate je majetok daný do správy za určitých podmienok osobe (osoba = "trustee", z toho bol odvodený aj názov), ktorá ho bude manažovať a spravovať v prospech odovzdávateža (teda beneficienta) alebo v prospech stanoveného cieža.

Princíp mechanizmu a jeho výhod pri aplikácii v daňovom raji je takýto: k základným úlohám trustu patrí prijímať príjmy a rozdežovať ich beneficientom (teda oprávneným osobám) s  najmenším možným daňovým zaťažením. Logicky je preto zriaďovaný v daňovom raji. Umožňuje tak lepšie zriaďovatežovi usporiť pri riešení otázok nástupníctva a dedičstva a zabezpečení kontinuity majetku aj v krízových situáciách (lebo napríklad v prípade krachu inej časti majetku veriteža nebudú môcť uplatniť postih voči majetku veriteža, nebudú môcť uplatniť postih voči majetku trustu, ktorého skutočný vlastník im zostal neznámy, prípadne zatajený).

Z daňového hžadiska majú trusty zelenú najmä na Bermudách, Bahamách, Kajmanských ostrovoch a v  Lichtenštajnsku.

Námorné spoločnosti

Krajina, ktorá poskytuje majitežom lodí a nájomcom lodí právo používať svoju vlajku, sa v odbornom žargóne nazýva shipping center. Za toto právo inkasuje príjmy. Daňový význam z  tejto transakcie spočíva v princípe v colnom oslobodení ziskov z prevádzky lodí.

Typickými predstavitežmi tejto skupiny daňových rajov sú najmä Libéria, Panama, Holandské Antily, Jersey a Guernsey.

Od roku 2000 pri rozhodnutiach transferov zo Slovenska do daňových rajov možno zvažovať aj potenciálne riziko podža § 53 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z.z., ktoré núti k  30-percentnému zabezpečeniu dane pri úhradách do vybraných daňových rajov.

Hoci sa mnohé krajiny búria proti existencii daňových rajov, tie určite prežijú - a to nielen rok 2000. Garantuje to benefit týchto krajín, ktoré čerpajú najväčšiu časť štátnych príjmov zo svojho postavenia daňového raja a súčasne profit všetkých vlastníkov obrovskej masy likvidného kapitálu, ktorý je v spomenutých off-shore alokovaný.