Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia - Kanada

28. 05. 2001
(Daňové plánování)

Zmluva medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Kanady o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku.

28.5.2001

Datum podpisu: 22.5.2001

Platnost od: 18.12.2001

ZMLUVA

medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Kanady  o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku
v odbore daní z príjmu a z majetku.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vláda Kanady prajúc si uzavrieť Zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku

dohodli sa takto:

Článok 1
Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje

Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo v oboch zmluvných štátoch (rezidenti).

Článok 2
Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje

1. Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku vyberané v prospech Kanady a Česko-Slovenska, jeho správnych útvarov alebo miestnych orgánov, nech je spôsob vyberania akýkoľvek.

2. Za dane z  príjmu a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového príjmu, z celkového majetku alebo z častí príjmu alebo majetku, včítane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, dane z celkovej sumy mzdy alebo platu platené podnikmi a dane z prírastku hodnoty.

3. Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú:

(a) v prípade Kanady:

dane z príjmu a z majetku ukladané vládou Kanady, na základe Zákona o dani z  príjmu, (ďalej nazývané "kanadská daň);

(b) v prípade Česko-Slovenska:

dane zo zisku, daň zo mzdy, daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti, poľnohospodárska daň, daň z príjmov obyvateľstva; a domová daň, (ďalej nazývané "česko-slovenská daň").

4. Táto Zmluva sa vzťahuje tiež na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa budú ukladať po podpise tejto Zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia významné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.

Článok 3
Všeobecné definície

1. V tejto Zmluve, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:

(a) výraz "Kanada" použitý v zemepisnom význame označuje územie Kanady, včítane

(i) každej oblasti vnútri výsostných vôd Kanady, ktorá v súlade s medzinárodným právom a zákonmi Kanady, je oblasťou, na ktorej môže Kanada vykonávať práva týkajúce sa morského dna a podložia a ich prírodných zdrojov; (ii) mora a vzdušného priestoru nad každou oblasťou uvedenou v pododseku (i) s ohľadom na činnosť prevádzkovanú v súvislosti s prieskumom alebo využívaním uvedených prírodných zdrojov.

(b) výraz "Česko-Slovensko" označuje Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku;
(c) výrazy "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" označujú podľa prípadu Kanadu alebo Česko-Slovensko;
(d) výraz "osoba" zahŕňa fyzické osoby, pozostalosť, zverený majetok, spoločnosť a všetky iné združenia osôb;
(e) výraz "spoločnosť" označuje každú právnickú osobu alebo nositeľa práv považovanú na účely zdanenia za právnickú osobu; vo francúzštine výraz "société" označuje "korporáciu" v zmysle kanadského práva;
(f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" označujú podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu alebo podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu;
(g) výraz "štátny príslušník" označuje:

(i) každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym občanom jedného zmluvného štátu;
(ii) každú právnickú osobu, spoločenstvo alebo iné združenie osôb zriadené podľa platného práva zmluvného štátu;

(h) výraz "medzinárodná doprava" označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú loďou alebo lietadlom, prevádzkovanú rezidentom jedného zmluvného štátu, pokiaľ loď alebo lietadlo nie sú prevádzkované len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte;
(i) výraz "príslušný úrad" označuje:

(i) v prípade Kanady, ministra štátnych príjmov alebo jeho splnomocneného zástupcu;
(ii) v prípade Česko-Slovenska, ministra financií Českej a SlovenskejFederatívnej Republikyalebo jeho splnomocneného zástupcu.

2. Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pre aplikáciu Zmluvy zmluvným štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto štátu, ktoré upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.

Článok 4
Rezident

1. Výraz "rezident jedného zmluvného štátu" označuje v zmysle tejto Zmluvy každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodov svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia, miesta zriadenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria. Tento výraz tiež zahŕňa vládu zmluvného štátu alebo správny útvar alebo miestny orgán alebo každé zastúpenie alebo inštitúciu tejto vlády, útvaru alebo orgánu.

2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch, určí sa jej postavenie v súlade s nasledujúcimi pravidlami:

(a) predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom v tom štáte, v ktorom má stály byt; ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov);
(b) ak nemožno určiť štát, v ktorom má táto osoba stredisko svojich životných záujmov alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom v tom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava;
(c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom v tom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom;
(d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo žiadneho z nich, upravia príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou.

3. Ak iná osoba než fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v  oboch zmluvných štátoch, tak:

(a) sa predpokladá, že je rezidentom v tom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom;
(b) ak nie je štátnym príslušníkom v žiadnom štáte, vynasnažia sa príslušné úrady zmluvných štátov upraviť túto otázku vzájomnou dohodou a určiť spôsob aplikácie Zmluvy voči takejto osobe.

Článok 5
Stála prevádzkáreň

1. Výraz "stála prevádzkáreň" označuje v zmysle tejto Zmluvy trvalé zariadenie pre podnikanie, v ktorom podnik vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť.

2. Výraz "stála prevádzkáreň" zahŕňa najmä:

(a) miesto vedenia;
(b) závod;
(c) kanceláriu;
(d) továreň;
(e) dielňu;
(f) baňu, miesto ťažby ropy alebo plynu, lom alebo každé iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje; a
(g) stavenisko alebo montáž alebo inštaláciu zariadenia, ktoré trvajú dlhšie ako 12 mesiacov.

3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenie tohto článku výraz "stála prevádzkáreň" nebude zahŕňať:

(a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo dodanie tovaru patriaceho podniku;
(b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom uskladnenia, vystavania alebo dodania;
(c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom spracovania iným podnikom;
(d) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom nákupu tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik;
(e) trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom vykonávania iných činností pre podnik, ktoré majú prípravný alebo pomocný charakter.

4. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, osoba - iná než nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 5 - koná v zmluvnom štáte prevažne na účet podniku druhého zmluvného štátu, považuje sa táto osoba vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré vykonáva pre podnik, za stálu prevádzkáreň podniku v prv spomenutom štáte, pokiaľ činnosť tejto osoby nie je obmedzená na činnosti uvedené v odseku 3, ktoré, pokiaľ by sa uskutočňovali v trvalom zariadení, by z tohto trvalého zariadenia nerobili stálu prevádzkáreň podľa ustanovenia tohto odseku.

5. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkáreň v zmluvnom štáte len preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti.

6. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo inak), neurobí sama osebe z ktorejkoľvek tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.

Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku

1. Príjmy, ktoré plynú rezidentovi zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (včítane príjmov z poľnohospodárskych a lesných podnikov) umiestneného v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Na účely tejto Zmluvy výraz "nehnuteľný majetok" sa definuje v  zhode s právom zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. Tento výraz zahŕňa v každom prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, pre ktoré platia ustanovenia všeobecného práva vzťahujúce sa na pozemky, právo užívania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťaženie alebo za privolenie na ťaženie nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

3. Ustanovenia odseku 1 sa použijú pre príjmy z priameho užívania, nájmu alebo každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.

4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa takisto použijú pre príjmy z nehnuteľného majetku podniku a pre príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislého povolania.

Článok 7
Zisky podnikov

1. Zisky podnikov jedného zmluvného štátu budú zdanené len v tomto štáte, pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva alebo vykonával svoju činnosť týmto spôsobom, možno zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkárni.

2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú sa s výhradou ustanovenia odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárni zisky, ktoré by bola mohla docieliť, keby bola ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a bola úplne nezávislá v styku s podnikom, ktorého je stálou prevádzkárňou.

3. Pri určení ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať tie odpočítateľné náklady, ktoré sa vynaložili na činnosť tejto stálej prevádzkárne, včítane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či vznikli v štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde.

4. Stálej prevádzkárni sa nepripočítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba nakupovala tovar pre podnik.

5. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkárni, sa na účely predchádzajúcich odsekov určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú riadne a dostatočné dôvody pre iný postup.

6. Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa hovorí oddelene v iných článkoch tejto Zmluvy, nebudú ustanovenia oných článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.

Článok 8
Lodná a letecká doprava

1. Zisky plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z prevádzkovania lodí a lietadiel v medzinárodnej doprave sa zdania len v tomto štáte.

2. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 a článku 7 príjmy plynúce z  prevádzkovania lodí a lietadiel, ktoré sa používajú prevažne na dopravu cestujúcich alebo tovaru výhradne medzi miestami v jednom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto štáte.

3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia tiež pre zisky plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z účasti na poole, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii.

Článok 9
Združené podniky

1. Ak

(a) sa podnik jedného zmluvného štátu podieľa priamo alebo nepriamo na riadení, kontrole alebo imaní podniku druhého zmluvného štátu, alebo
(b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo imaní podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu,

a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazané podmienkami, ktoré dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by sa boli dojednali medzi nezávislými podnikmi, môžu sa akékoľvek zisky, ktoré by, nebyť týchto podmienok, bol dosiahol jeden z  podnikov, ale vzhľadom na tieto podmienky sa nedosiahli, zahrnúť do ziskov tohto podniku a nasledovne zdaniť.

2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu - a vzápätí zdaní - zisky, ktoré sa podniku druhého zmluvného štátu zdanili v tomto druhom štáte, a zisky takto zahrnuté sú ziskami, ktoré by bol dosiahol podnik prv spomenutého štátu, keby podmienky dojednané medzi oboma podnikmi boli také, aké by sa boli dojednali medzi nezávislými podnikmi, upraví druhý štát primerane sumu dane ním uloženej z týchto ziskov. Pri určení tejto úpravy sa vezme náležitý zreteľ na iné ustanovenia tejto Zmluvy, a ak to bude treba príslušné úrady zmluvných štátov sa za tým účelom vzájomne poradia.

3. Zmluvný štát nezmení zisky podniku za okolností uvedených v odseku 1 po uplynutí lehoty ustanovenej jeho právnymi predpismi a v žiadnom prípade po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom získal podnik tohto štátu zisky, ktoré by boli predmetom takejto zmeny.

4. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa neuplatnia v prípade podvodu, vedomého zanedbania alebo nedbanlivosti.

Článok 10
Dividendy

1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v  tomto druhom štáte.

2. Tieto dividendy však môžu byť takisto zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť, ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak však príjemca je skutočným vlastníkom dividend, daň takto určená nepresiahne:

(a) 10% z hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom je spoločnosť, ktorá ovláda priamo alebo nepriamo najmenej 10% podielov s hlasovacím právom na spoločnosti vyplácajúcej dividendy;
(b) 15% z hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.

Ustanovenie tohto odseku sa nedotýka zdanenia ziskov spoločnosti, ktorej slúži na výplatu dividend.

3. Výraz "dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo iných práv, s výnimkou pohľadávok, s podielom na zisku a príjmy z iných podielov na spoločnosti, s ktorými sa podľa daňového práva štátu, v ktorom je spoločnosť, ktorá dividendy vypláca, rezidentom, nakladá rovnako ako s príjmami z akcií.

4. Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v  tomto druhom štáte nezávisle povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkáreň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa prípadu.

5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťou, ibaže sa tieto dividendy vyplácajú osobe, ktorá je rezidentom v tomto druhom štáte, alebo že účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k stálej prevádzkárni alebo k stálej základni, ktoré sú umiestnené v tomto druhom štáte, ani podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo sčasti zo ziskov alebo z príjmov majúcich zdroj v tomto druhom štáte.

6. Žiadne ustanovenie tejto Zmluvy sa nebude vykladať tak, že by bránilo jednému zmluvnému štátu zdaniť výnosy spoločnosti, plynúce zo stálej prevádzkárne v tomto štáte, popri dani z výnosov, ktorá by bola uložená spoločnosti, ktorá má štátnu príslušnosť v tomto štáte, za predpokladu, že táto dodatková daň neprekročí 10% sumy takýchto výnosov, ktoré neboli zdanené touto dodatkovou daňou v predchádzajúcich daňových rokoch. Na účely tohto ustanovenia znamená výraz "výnosy" zisky, ktoré možno pripočítať stálej prevádzkárni v zmluvnom štáte v bežnom roku a v predchádzajúcich rokoch po odpočítaní všetkých daní, iných než tu spomenutá dodatková daň, ukladaných z týchto ziskov uvedeným štátom.

Článok 11
Úroky

1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Také úroky sa však môžu zdaniť tiež v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj a, podľa právnych predpisov tohto štátu, ak však príjemca je skutočným vlastníkom úrokov, daň takto ukladaná nepresiahne 10% hrubej sumy úrokov.

3. Bez ohľadu na ustanovenie odseku 2

(a) úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené na základe obligácií, dlhopisov alebo obdobných záväzkov vlády tohto štátu alebo jeho správneho útvaru alebo miestneho orgánu budú za predpokladu, že ich skutočne vlastní rezident druhého zmluvného štátu, zdanené iba v tomto druhom štáte;
(b) úroky majúce zdroj v zmluvnom štáte a platené rezidentovi druhého zmluvného štátu sa zdania iba v tomto druhom štáte, ak sa platia za pôžičky uzavreté, zaručené alebo zabezpečené alebo za úvery poskytnuté, zaručené alebo zabezpečené inštitúciou plne vlastnenou a riadenou vládou tohto druhého štátu, pokiaľ tieto pôžičky alebo úvery súvisia s dovozom alebo vývozom;
(c) úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, skutočne vlastnené rezidentom druhého zmluvného štátu a platené v súvislosti s predajom zariadenia, tovaru alebo služieb na úver, s výnimkou, keď sa predaj neuskutočňuje medzi osobami, ktoré sú na sebe nezávislé, sa zdania iba v tomto druhom štáte.

4. Výraz "úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu, zabezpečených i nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti alebo doložkou o účasti na zisku dlžníka a obzvlášť príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií a dlhopisov včítane prémií a výher spojených s  týmito cennými papiermi, obligáciami a dlhopismi, a takisto príjmy, s ktorými sa nakladá z daňového hľadiska ako s príjmami z požičaných peňazí podľa právnych predpisov štátu, v ktorom majú tieto príjmy zdroj. Výraz "úroky" však nezahŕňa príjmy, o ktorých sa hovorí v článku 10.

5. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v  ktorom majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkáreň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa prípadu.

6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak ich platiteľ je rezidentom tohto zmluvného štátu. Ak však platiteľ, či je alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou došlo k zadlženiu, na ktorého základe sa úroky platia, a ktorá tieto úroky znáša na svoju ťarchu, predpokladá sa, že tieto úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň alebo stála základňa umiestnená.

7. Ak suma úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov, alebo ktoré udržiavajú jeden aj druhý s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby nebolo takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa môže v tomto prípade zdaniť podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.

Článok 12
Licenčné poplatky

1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Tieto licenčné poplatky sa však môžu tiež zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemca skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, nepresiahne daň takto určená 10% z  hrubej sumy licenčných poplatkov.

3. Bez ohľadu na ustanovenie odseku 2, poplatky za autorské práva a iné podobné platby súvisiace s uvedením alebo znovuuvedením akéhokoľvek literárneho, dramatického, hudobného alebo iného umeleckého diela majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktorý tam z nich podlieha dani, sa zdania iba v tomto druhom štáte.

4. Výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za právo na použitie autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu, včítane filmov, patentu, ochrannej známky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.

5. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, ktoré dávajú vznik licenčným poplatkom, sú s takouto stálou prevádzkárňou alebo stálou základňou skutočne spojené. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa prípadu.

6. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak platiteľom je rezident tohto štátu. Ak však platiteľ licenčných poplatkov, nech je alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň alebo stálu základňu, v spojení s ktorou vznikla povinnosť, na ktorej základe sa licenčné poplatky platia, a ktorá znáša na svoju ťarchu tieto licenčné poplatky, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň alebo stála základňa umiestnená.

7. Ak suma licenčných poplatkov , posudzované so zreteľom na plnenie, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitých vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom, alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol dlžník so skutočným vlastníkom, keby nebolo takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa v takom prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.

Článok 13
Zisky a výnosy zo scudzenia majetku

1. Výnosy a zisky, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo scudzenia nehnuteľného majetku, môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je tento nehnuteľný majetok umiestnený.

2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkárne , ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú rezident jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, včítane takých ziskov docielených zo scudzenia takej stálej prevádzkárne (samej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej základne, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte. Zisky zo scudzenia majetku uvedené v  odseku 3 článku 22 však budú zdanené iba v zmluvnom štáte, v ktorom je takýto hnuteľný majetok zdaniteľný v súlade s uvedeným odsekom.

3. Zisky zo scudzenia

(a) podielu na základnom imaní spoločnosti, ktorej majetok sa skladá prevažne z  nehnuteľného majetku umiestneného v jednom zmluvnom štáte, a
(b) účasti na osobnej spoločnosti, zverenom majetku alebo pozostalosti, ktorých podstata pozostáva prevažne z nehnuteľného majetku umiestneného v jednom zmluvnom štáte.

sa môžu zdaniť v tomto štáte. Na účely tohto odseku výraz "nehnuteľný majetok" zahŕňa podiely na spoločnosti uvedenej v pododseku (a) alebo účasť na osobnej spoločnosti, zverenom majetku alebo pozostalosti uvedenej v  pododseku (b).

4. Zisky zo scudzenia iného majetku, než ktorý je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, sa zdania len v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.

5. Ustanovenie odseku 4 nebude mať dopad na právo žiadneho zmluvného štátu vyberať podľa jeho zákonov daň zo zisku zo scudzenia akéhokoľvek majetku plynúceho osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte a bola rezidentom v prv spomenutom štáte kedykoľvek počas šiestich rokov bezprostredne predchádzajúcich scudzeniu majetku.

Článok 14
Nezávislé povolania

1. Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného povolania alebo z inej činnosti nezávislého charakteru, sa zdania len v tomto štáte, pokiaľ príjemca nemá obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojej činnosti. Ak príjemca má alebo mal takú stálu základňu, jeho príjmy môžu byť zdanené v druhom štáte, ale len taká ich časť, ktorú možno pripočítať tejto stálej základni. Na účely tohto odseku sa bude predpokladať, že osoba, ktorá je prítomná v zmluvnom štáte aspoň 183 dní v každom období dvanástich mesiacov začínajúcom alebo končiacom v kalendárnom roku, má stálu základňu v tomto štáte v tomto roku.

2. Výraz "slobodné povolanie" zahŕňa obzvlášť nezávislé vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti , ako aj samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných znalcov.

Článok 15
Zamestnanie

1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu plateného zamestnania, môžu sa s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19 zdaniť len v tomto zmluvnom štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté zaň zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu plateného zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaniť len v prv spomenutom štáte, ak:

(a) príjemca sa zdržiava v druhom zmluvnom štáte po jedno alebo viac období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v žiadnom období dvanástich mesiacov začínajúcom alebo končiacom v príslušnom kalendárnom roku; a
(b) odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sú vyplácané v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom v druhom štáte; a
(c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte.

3. Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, môžu sa odmeny poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave rezidentom jedného zmluvného štátu zdaniť len v tomto štáte.

Článok 16
Tantiémy

Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen správnej rady spoločnosti alebo iného podobného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.

Článok 17
Umelci a športovci

1. Príjmy, ktoré poberajú rezidenti jedného zmluvného štátu ako na verejnosti vystupujúci umelci, ako divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni umelci a hudobníci alebo ako športovci zo svojej činnosti vykonávanej osobne v druhom zmluvnom štáte, možno bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v  tomto druhom štáte.

2. Ak príjmy z činnosti, ktorú osobne vykonáva umelec alebo športovec, neplynú tomuto umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe, možno tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.

3. Ustanovenie odseku 2 sa neuplatní, ak je ustanovené, že ani umelec alebo športovec, ani osoby s ním spojené sa nepodieľajú priamo alebo nepriamo na ziskoch osoby uvedenej v uvedenom odseku.

4. Príjmy umelcov a športovcov, ktorí sú rezidentmi jedného zmluvného štátu, z činností vykonávaných v druhom zmluvnom štáte v rámci kultúrnej výmeny na základe kultúrnej dohody uzavretej oboma zmluvnými štátmi, budú bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 vyňaté zo zdanenia v tomto druhom štáte.

Článok 18
Penzie a annuity

1. Penzie a annuity majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu možno zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Penzie a annuity majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu možno tiež zdaniť v štáte, v ktorom majú zdroj, a v súlade s právnymi predpismi tohto štátu. V prípade opakujúcich sa platieb penzií a annuít však daň takto vyberaná nepresiahne 15% hrubej sumy platby. Toto obmedzenie sa však nepoužije na paušálne platby plynúce zo vzdania sa, zrušenia, vykúpenia, predaja alebo iného spôsobu scudzenia penzijného poistenia alebo annuity.

3. Bez ohľadu na čokoľvek v tejto Zmluve:

(a) penzie vojnových veteránov a renty majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu budú vyňaté zo zdanenia v tomto druhom štáte;
(b) výživné, podpory a iné podobné platby majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu, ktorý tu podlieha dani z  týchto platieb, budú zdanené iba v tomto druhom štáte.

Článok 19
Verejné funkcie

1.(a) Platy, mzdy a podobné odmeny, iné ako penzie, vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho správnym útvarom alebo miestnym orgánom fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo jeho správnemu útvaru alebo miestnemu orgánu budú zdanené iba v tomto štáte. (b) Také odmeny však budú zdanené iba v  druhom zmluvnom štáte, ak sa služby preukazujú v tomto štáte a príjemca je rezidentom tohto štátu, ktorý:

(i) je štátnym príslušníkom tohto štátu; alebo
(ii) nestal sa rezidentom v tomto štáte len z dôvodov poskytovania týchto služieb.

2. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na odmeny za služby preukázané v  súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou zmluvným štátom alebo jeho správnym útvarom alebo miestnym orgánom.

Článok 20
Študenti

Platby, ktoré študent alebo učeň, ktorý je prítomný v jednom zmluvnom štáte iba za účelom výuky alebo výcviku a ktorý je alebo bol bezprostredne pred príchodom do tohto štátu rezidentom v druhom zmluvnom štáte, dostáva na úhradu nákladov výživy, štúdia alebo výcviku, nebudú zdanené v prv spomenutom štáte za predpokladu, že takéto platby sa mu vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.

Článok 21
Iné príjmy

1. Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, nech majú zdroj kdekoľvek, ktoré sa výslovne nespomínajú v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, sa zdania len v tomto štáte.

2. Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu, ktoré sa výslovne nespomínajú v  predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy a majúce zdroj v druhom zmluvnom štáte, možno bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaniť takisto v tomto druhom štáte. V  prípade príjmu zo zvereného majetku alebo pozostalosti osoby, ktorá je rezidentom v Česko-Slovensku, však výška kanadskej dane nepresiahne 15% hrubej sumy príjmov.

Článok 22
Majetok

1. Nehnuteľný majetok možno zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je nehnuteľnosť umiestnená.

2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný majetok prislúchajúci k stálej základni, ktorú má k dispozícii rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, možno zdaniť v tomto druhom štáte.

3. Lode a lietadlá prevádzkované rezidentom jedného zmluvného štátu v  medzinárodnej doprave a hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie takých lodí a lietadiel podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

4. Všetky ostatné časti majetku rezidenta jedného zmluvného štátu budú zdanené iba v tomto štáte.

Článok 23
Vylúčenie dvojakého zdanenia

1. V prípade Kanady sa dvojaké zdanenie zamedzí takto:

(a) Pri dodržaní ustanovení kanadských právnych predpisov týkajúcich sa odpočtu dane zaplatenej mimo územia Kanady na daň splatnú v Kanade a prípadných ďalších úprav týchto ustanovení, ktoré sa nedotknú ich všeobecných zásad, a pokiaľ sa podľa kanadských právnych predpisov neposkytne vyšší odpočet alebo daňová úľava, daň zaplatená v Česko-Slovensku zo ziskov, príjmov alebo výnosov, ktoré majú zdroj v Česko-Slovensku, odpočíta sa od kanadskej dane pripadajúcej na tieto zisky, príjmy alebo výnosy.
(b) Pri dodržaní ustanovení kanadských právnych predpisov týkajúcich sa ustanovenia od dane oslobodeného zostatku zisku zahraničnej afilácie a prípadných ďalších úprav týchto ustanovení, ktoré sa nedotknú ich všeobecných zásad, bude spoločnosť, ktorá je rezidentom v Kanade, môcť na účely výpočtu kanadskej dane odpočítať pri výpočte jej zdaniteľného príjmu všetky dividendy, ktoré dostane z od dane oslobodeného zostatku zahraničnej afilácie, ktorá je rezidentom v Česko-Slovensku.

2. V prípade Česko-Slovenska sa dvojaké zdanenie zamedzí takto:

(a) Ak osoba, ktorá je rezidentom v Česko-Slovensku, poberá príjmy alebo vlastní majetok, ktoré možno podľa ustanovení tejto Zmluvy zdaniť v Kanade, vyjme Česko-Slovensko s výhradou ustanovenia pododseku (b) tohto odseku takéto príjmy alebo majetok zo zdanenia, môže však pri výpočte sumy dane z ostatných príjmov a majetku tejto osoby použiť sadzbu dane, ktorá by sa použila, keby takto vyňaté príjmy alebo majetok neboli zo zdanenia vyňaté.
(b) Česko-Slovensko môže pri ukladaní daní osobám, ktoré sú jeho rezidentmi, zahrnúť do základu daní, z ktorého sa tieto dane uložia, príjmy, ktoré možno podľa ustanovení článkov 10, 11, 12, 16, 17 a 21 tejto Zmluvy zdaniť aj v  Kanade, ale povolí znížiť sumu dane vypočítanej z tohto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Kanade. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne takú časť česko-slovenskej dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré v súlade s ustanoveniami článkov 10, 11, 12, 16, 17 a 21 tejto Zmluvy možno zdaniť v Kanade.

3. Na účely tohto článku bude platiť, že zisky, príjmy a výnosy rezidenta jedného zmluvného štátu, ktoré sú zdanené v druhom zmluvnom štáte v súlade s  touto Zmluvou, majú zdroj v tomto druhom štáte.

Článok 24
Zákaz diskriminácie

1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo budú môcť byť podrobení štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii.

2. Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v  druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú tú istú činnosť.

3. Žiadne ustanovenie tohto článku sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentovi druhého zmluvného štátu akékoľvek osobné úľavy, zľavy a zníženia na daňové účely z dôvodov osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim rezidentom.

4. Spoločnosti, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu, ktorých imanie úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba alebo viac osôb, ktoré sú rezidentmi v druhom zmluvnom štáte, nebudú podrobené v prv spomenutom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť podrobené ostatné podobné spoločnosti, ktoré sú rezidentmi prv spomenutého štátu a ktorých imanie úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba alebo viaceré osoby, ktoré sú rezidentmi tretieho štátu.

5. Výraz "zdanenie" uvedený v tomto článku označuje dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy.

Článok 25
Riešenie prípadov dohodou

1. Ak sa niektorá osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s  ustanoveniami tejto Zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytuje vnútroštátne právo týchto štátov, predložiť príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, písomnú žiadosť uvádzajúcu dôvody pre revíziu tohto zdanenia. Aby takáto žiadosť mohla byť prijatá, musí sa predložiť do 2 rokov od prvého oznámenia opatrenia vedúceho k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s touto Zmluvou.

2. Ak príslušný úrad uvedený v odseku 1 bude považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby prípad vyriešil po dohode s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v zhode so Zmluvou.

3. Jeden zmluvný štát nezvýši po uplynutí lehoty ustanovenej v jeho vnútroštátnych predpisoch a v žiadnom prípade po 5 rokoch od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol získaný príslušný príjem, daňový základ rezidentovi ktoréhokoľvek zmluvného štátu tým, že by doňho zahrnul príjmy, ktoré už boli zdanené v druhom zmluvnom štáte. Tento odsek sa nepoužije v prípade podvodu, vedomého zanedbania alebo nedbanlivosti.

4. Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť po vzájomnej dohode akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti vzniknuté pri výklade alebo uplatňovaní Zmluvy. Môžu takisto konzultovať za účelom zamedzenia zdanenia v prípadoch neupravených v Zmluve.

5. Príslušné úrady zmluvných štátov sa môžu dostať do priameho styku za účelom dosiahnutia dohody v zmysle predchádzajúcich odsekov.

Článok 26
Výmena informácií

1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné pre aplikáciu ustanovení tejto Zmluvy a vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov, ktoré sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom Zmluvy, pokiaľ zdanenie, ktoré upravujú, je v súlade so Zmluvou. Rozsah výmeny nie je obmedzený článkom 1. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát dostal, budú udržiavané v tajnosti rovnakým spôsobom ako tajné informácie dôjdené na základe vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a oznámia sa iba osobám alebo úradom (včítane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vyrubovaním alebo vyberaním, vymáhaním alebo riešením odvolaní vo veci daní, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy. Tieto osoby alebo úrady použijú tieto informácie iba na takéto účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri súdnych pojednávaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.

2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú niektorému zmluvnému štátu povinnosť:

(a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu prax tohto alebo druhého štátu;
(b) oznámiť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe právnych predpisov alebo v normálnom správnom konaní tohto alebo druhého štátu;
(c) oznámiť informácie, ktoré by odhalili obchodné, priemyselné, hospodárske alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup alebo ktorých oznámenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.

3 Ak informáciu požaduje jeden zmluvný štát v súlade s týmto článkom, vynasnaží sa druhý zmluvný štát získať informáciu, na ktorú sa žiadosť vzťahuje, rovnakým spôsobom, ako keby išlo o daňovú záležitosť jeho samého, bez ohľadu na skutočnosť, že tento druhý štát v danom čase túto informáciu nepotrebuje. V prípade špecifickej požiadavky príslušného orgánu jedného zmluvného štátu sa príslušný orgán druhého zmluvného štátu vynasnaží poskytnúť informáciu podľa tohto článku v požadovanej forme v rovnakom rozsahu, v akom možno túto informáciu získať v  súlade s právnymi predpismi a správnou praxou tohto druhého štátu vzťahujúcou sa na jeho vlastné dane.

Článok 27
Diplomati a konzulárni úradníci

1. Žiadne ustanovenia tejto Zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú diplomatom a konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe osobitných dohôd.

2. Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 bude fyzická osoba, ktorá je členom diplomatickej misie, konzulárneho úradu alebo stálej misie jedného zmluvného štátu umiestnenej v druhom zmluvnom štáte alebo v treťom štáte, považovaná na účely tejto Zmluvy za rezidenta vysielajúceho štátu, pokiaľ bude vo vysielajúcom štáte podliehať rovnakým povinnostiam pri zdanení jej celkového príjmu ako rezidenti tohto vysielajúceho štátu.

3. Táto Zmluva sa nepoužije na medzinárodné organizácie, ich orgány alebo úradníkov a na osoby, ktoré sú členmi diplomatických misií, konzulárnych úradov alebo stálych misií tretieho štátu alebo skupiny štátov, prítomné v jednom zmluvnom štáte, a ktoré nepodliehajú v žiadnom zmluvnom štáte rovnakým povinnostiam pri zdanení ich celkového príjmu ako ich rezidenti.

Článok 28
Všeobecné ustanovenia

1. Ustanovenia tejto Zmluvy nebudú žiadnym spôsobom obmedzovať akékoľvek úľavy, zápočty alebo iné odpočty poskytované

(a) právnymi predpismi zmluvného štátu pri určení dane ním ukladanej; alebo
(b) akoukoľvek inou zmluvou uzavretou zmluvným štátom.

2. Nič v tejto Zmluve nebude brániť zmluvnému štátu pri ukladaní daní na sumy zahrnuté do príjmov rezidenta tohto štátu z titulu účasti na osobnej spoločnosti, zverenom majetku alebo ovládané zahraničnou afiláciou, na ktorej má rezident podiel.

Článok 29
Nadobudnutie platnosti

1. Táto Zmluva bude ratifikovaná a ratifikačné listiny budú vymenené v Ottawe.

2. Zmluva nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a jej ustanovenia sa budú uplatňovať:

(a) v Kanade:

(i) pokiaľ ide o dane vyberané pri zdroji, na sumy platené alebo preddavkované osobám, ktoré tu nie sú rezidentmi, od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Zmluva nadobudne platnosť; a
(ii) pokiaľ ide o iné kanadské dane, na daňové roky začínajúce prvý deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Zmluva nadobudne platnosť, alebo neskôr;

(b) v Česko-Slovensku:

(i) pokiaľ ide o dane vyberané pri zdroji, na sumy plynúce od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Zmluva nadobudne platnosť;
(ii) pokiaľ ide o iné dane z príjmu a dane z majetku, na dane ukladané na každý daňový rok začínajúci prvý deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Zmluva nadobudne platnosť, alebo neskôr.

3. Odsek 1 článku 9 Zmluvy medzi Kanadou a Československom o leteckej doprave podpísanej v Prahe 20. marca 1969 sa prestane uplatňovať dňom, keď nadobudnú účinnosť ustanovenia tejto Zmluvy.

Článok 30
Výpoveď

Táto Zmluva sa dojednáva na dobu neurčitú, každý zmluvný štát ju však môže druhému zmluvnému štátu vypovedať písomne diplomatickou cestou k 30. júnu alebo skôr každý kalendárny rok začínajúci po uplynutí obdobia piatich rokov odo dňa, v ktorom Zmluva nadobudla platnosť; v takom prípade Zmluva stratí účinnosť:

(a) v Kanade:

(i) pokiaľ ide o dane vyberané pri zdroji, na sumy platené alebo preddavkované osobám, ktoré tu nie sú rezidentmi, od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roku; a
(ii) pokiaľ ide o iné kanadské dane, na daňové roky začínajúce 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka alebo neskôr.

(b) v Česko-Slovensku:

(i) pokiaľ ide o dane vyberané pri zdroji, na sumy plynúce od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka;
(ii) pokiaľ ide o iné dane z príjmu a dane z majetku, na dane ukladané za všetky daňové roky začínajúce 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka alebo neskôr.

Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto Zmluvu.

Dané v Prahe 30. augusta 1990 vo dvoch vyhotoveniach v českom, anglickom a francúzskom jazyku, pričom všetky tri znenia majú rovnakú platnosť.

Za vládu
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky:
Václav Klaus v.r.

Za vládu
Kanady:
Otto Jelinek v.r.