Odpoveď na milionársku daň? Daňové raje

26. 04. 2012
(Daňové plánování), (Offshore), (Diskrétní vlastnictví), (Onshore)

Medzi Slovákmi rastie záujem o daňové raje. Podľa agentúry ČEKIA naznačujú čísla zo začiatku roka najsilnejší odliv podnikateľov do daňových rajov za posledné tri roky. Hlavným dôvodom pritom nie je daňová optimalizácia, ale bezpečnosť majetku a ochrana súkromia.

26.4.2012, investujeme.sk

Medzi Slovákmi rastie záujem o daňové raje. Podľa agentúry ČEKIA naznačujú čísla zo začiatku roka najsilnejší odliv podnikateľov do daňových rajov za posledné tri roky. Hlavným dôvodom pritom nie je daňová optimalizácia, ale bezpečnosť majetku a ochrana súkromia. Zmena sídla sa z daňového hľadiska oplatí spoločnostiam so ziskom pred zdanením na úrovni 100 tisíc eur. O sťahovanie však prejavujú záujem aj oveľa menšie spoločnosti.

V ojedinelých prípadoch sa objavia podnikatelia, ktorým sa založiť spoločnosť v daňovom raji neoplatí, ich pohnútky sú síce iracionálne, ale silné. Najčastejšie je to strata dôvery v politikov a snaha: „neplatiť tomuto štátu už ani euro, nech to stojí, čo to stojí.“  Takýto protisystémový postoj však naráža na ekonomickú realitu. Keď si podnikateľ vyráta, že za firmu v daňovom raji zaplatí viac ako na daniach u nás, svoje rozhodnutie zmení.

Prečo firmy odchádzajú?

Partner advokátskej kancelárie Glatzová & Co. Martin Dančišin pripomína, že nižšie dane nie sú hlavným motívom odchodu. Prvoradým dôvodom pre založenie medzinárodných holdingov bola pre slovenských podnikateľov za prvý štvrťrok tohto roku právna ochrana majetku: „Využitie Cypru alebo napríklad Holandska prináša značnú výhodu v podobe zmlúv o ochrane investícií. Tieto zmluvy sú výhodné najmä pre veľké firmy podnikajúce v štáte regulovaných alebo ovplyvňovaných odvetviach. V prípade, že sa štát rozhodne zmeniť zákonné pravidlá, môže sa firma domáhať náhrady svojich strát spôsobených zásahom štátu v medzinárodnej arbitráži. Čisto slovenská firma takúto možnosť nemá.“

Dôležitú úlohu horáva aj anonymita vlastníctva, dopĺňa obchodný riaditeľ spoločnosti Akont Trust Company Michal Friedberger „Na Slovensku a v Českej republike je anonymita vlastníctva spájaná s rôznymi nekalými praktikami. Pre mnoho podnikateľov sa však jedná o štandardný nástroj ochrany súkromia. Na Slovensku je zdieľané veľké množstvo informácií o fyzickej osobe a niet divu, že podnikatelia cítia potrebu sa chrániť. Informácie o fyzickej osobe sú využiteľné nie len v konkurenčnom boji, ale v krajnom prípade môže prísť aj k vydieraniu majetného podnikateľa. Prinajmenšom v Českej republike sa tieto prípade reálne stali.“

„V porovnaní s Veľkou Britániou, Holandskom alebo Cyprom poskytuje Slovensko o podnikateľoch každému záujemcovi online a úplne zadarmo veľké množstvo informácií. Podnikateľom navyše vadí zverejňovanie adresy bydliska, zverejňovanie výšky podielu vo firme a povinnosť zverejňovať účtovné uzávierky. Je na štáte, akým spôsobom nastaví hranicu medzi právom verejnosti či obchodných partnerov na informácie a právom na súkromie podnikateľa. Pokiaľ sa rovnováha vychýli príliš na stranu verejnosti, podnikatelia si zaisťujú súkromie tým, že svoje firmy ovládajú z inej krajiny,“  upozorňuje Martin Dančišin. Za ideálny príklad uvádza  Holandsko alebo Veľkú Britániu. „V týchto krajinách si obchodní partneri môžu overiť komu firma skutočne patrí, ale susedia, ktorí si chcú preveriť podnikateľove majetkové pomery cez internetový prehliadač a majú na to pár minút času neprídu na svoje.“

Presťahovanie firmy využívajú podnikatelia aj zo strachu o to, čo bude s ich majetkom po ich smrti: Holdingová štruktúra môže byť nastavená tak, že majetok v rámci štruktúry bude na rodine podnikateľa úplne nezávislý a nebude podliehať dedičským konaniam na Slovensku a nebude tak ohrozený prípadnými spormi medzi rodinnými príslušníkmi. Umiestnenie sídla v zahraničnom holdingu umožňuje podnikateľovi chrániť svoje u zahraničných súdov,“ dodáva M. Dančišin.