Dane na Cypre, skrýša na Belize

08. 03. 2012
Daňové plánování, Offshore, Ochrana majetku, Diskrétní vlastnictví, Onshore

Destinácie s priateľským daňovým režimom nemusia byť len o šetrení peňazí.

Daňové raje Cyprus a Belize

8.3.2012, Trend.sk

Majitelia slovenskej firmy, ktorá sa zaoberá finančným manažmentom, chceli ušetriť na daniach. Namiesto kreatívneho účtovníctva a hľadania okienok v domácich zákonoch vysunuli vedenie spoločnosti do „exilu“. Na Cyprus. Podnik so slovenskou adresou a manažmentom v cudzine platí desaťpercentnú korporátnu daň podľa pravidiel ostrovného štátu. Na Slovensku by musel zisky zdaňovať takmer dvojnásobnou sadzbou.

Hoci slovenské daňové zaťaženie patrí stále skôr k tým ústretovejším k podnikaniu, firmy môžu využiť priestor pre jeho zníženie za hranicami. Ponúkajú im ho takzvané daňové raje. Krajiny, ktoré lákajú kapitál voľnejšími pravidlami podnikania či priateľskými daňovými zákonmi. Dnes už nebýva raritou, keď má slovenská eseročka v obchodnom registri zapísaného spoločníka so sídlom na exotickom ostrove, Cypre či v Luxembursku. Podnikatelia by nemali takúto štruktúru využívať výhradne na optimalizáciu daní. Riskujú tak, že to neobstojí pred kontrolou z daňového úradu.

Motívy registrácie firmy v daňových rajoch bývajú rôzne. Daňové výhody nie sú jediným benefitom, ktorý vedia podnikateľom ponúknuť. Na správnej adrese sú aj v prípade, že hľadajú anonymitu či vyššiu právnu ochranu majetku.

Skrývať vlastníctvo sa snažia skôr majitelia menších firiem, ktorí nechcú byť „dohľadateľní“ na internete. Na webe je dostupných mnoho citlivých informácií o vlastníkoch, napríklad bydlisko, podiely v ďalších firmách, zisk spoločnosti alebo vlastníctvo nehnuteľností. Tie sa dajú využiť v obchodnom boji s konkurenciou, ale tiež na vydieranie podnikateľa. Takémuto riziku sa možno aspoň čiastočne vyhnúť vďaka firme v offshore daňovom raji, ako sú napríklad Seychely.

Najjednoduchšie riešenie zahŕňajúce jednu zahraničnú spoločnosť stojí od 2 500 eur ročne a založenie štruktúry trvá dva až štyri týždne. Zaisťuje anonymitu vlastníctva, nie však daňovú optimalizáciu,“ približuje Viktor Hába, špecialista na medzinárodné daňové plánovanie z Akont Trust Company.

V offshore destináciách, ktoré sa kvalifikujú ako daňové raje, sa zväčša neplatia žiadne alebo len symbolické dane v podobe poplatku „za existenciu“. Ak podnikateľ cez takúto firmu kontroluje podnik na Slovensku, prelievanie zisku z neho do daňového raja sa nemusí vždy vyplatiť. Môže napríklad fakturovať vlastnej slovenskej firme poplatky za uskutočnenie rôznych služieb a ťahať takto zisky do zahraničia, kde nepodliehajú zdaneniu alebo sú zdanené iba v minimálnej miere. Na transakcie medzi spriaznenými spoločnosťami si však rád posvieti daňový úrad. Najmä na to, či prebehli za obvyklé ceny a či boli skutočne vykonané a potrebné pre slovenský daňový subjekt na zabezpečenie, dosiahnutie alebo udržanie príjmov.

Prelievanie ziskov do daňových rajov je veľmi ľahko napadnuteľná štruktúra. Ťažko pri nej nájsť rozumné komerčné zdôvodnenie, prečo slovenská firma musela zaplatiť odplatu za služby alebo tovary spoločnosti v skupine, ktorá bola založená práve v daňovom raji,“ tvrdí senior manažérka poradenskej spoločnosti KPMG Zuzana Blažejová. Takéto schémy môžu mať aj neželaný efekt. Offshore sídlo vzbudzuje vyššiu podozrievavosť obchodných partnerov a finančných úradov. Daňové lákadlo Z daňových výhod sa dá lepšie ťažiť v štátoch, ktoré sa považujú za onshore daňové raje. Ide o takzvané krajiny daňových stimulov. Často sú súčasťou Európskej únie, medzi najpopulárnejšie patria Luxembursko, Holandsko a Cyprus. Nemajú taký benevolentný prístup k podnikaniu ako offshore daňové raje a na rozdiel od nich vyžadujú platenie daní. Sadzby sú však nižšie než v krajinách so štandardným daňovým režimom. Bodujú jednoduchšími, jasnejšími a ľahšie vymáhateľnými zákonmi.

Šetriť na zdaňovaní v onshore krajine sa podľa V. Hábu vyplatí firme s ročným ziskom od zhruba stotisíc eur. Spoločnosť, ktorá podniká v medzinárodnom obchode a napríklad na Slovensku predáva elektroniku z dovozu, ušetrí na Cypre len na dani z príjmu právnických osôb deväťdesiattisíc eur za každý zarobený milión eur. Ďalšie významné úspory môžu vznikať pri obchode s pohľadávkami, poskytovaní prevádzkových úverov a ďalších činnostiach.

Dane sa bežne optimalizujú cez holdingovú štruktúru. Založenie spoločnosti na Cypre a nastavenie holdingu tak, aby z toho plynuli daňové výhody, vyjde v Akonte od sedemtisíc eur ročne. Väčšina podnikateľov sa v tejto oblasti obracia na špecializované poradenské spoločnosti. „Na zabezpečovanie celej štruktúry vlastnými silami majú kapacitu len najväčšie finančné skupiny a veľké medzinárodné firmy,“ hovorí V. Hába. Firmy, ktoré sa zaujímajú o vytvorenie takejto schémy, sa vyznačujú menším množstvom vlastníkov, ktorí sa dokážu zhodnúť na založení medzinárodného holdingu.

Holdingová štruktúra ukotvená v rámci EÚ, napríklad na Cypre alebo v Holandsku, dáva priestor na úspory firmám, ktoré plánujú predaj obchodných podielov. Zisky z ich predaja sa pri splnení určitých podmienok na rozdiel od Slovenska nezdaňujú. Bez odvedenia dane sa zaobíde aj vyplatenie dividendy. „Dividendy zo ziskov dosiahnutých po roku 2003 zatiaľ nepodliehajú zdaneniu ani na Slovensku, takže firmy v súvislosti s vyplácaním dividend až tak nešpekulujú,“ poznamenáva Z. Blažejová.

Priestor na rast Vlastníka v daňovom raji má podľa štatistík Českej kapitálovej informačnej agentúry (ČEKIA) približne tritisíc slovenských firiem. V posledných rokoch sa nové prírastky spomaľujú, no oproti roku 2008 ich počet stúpol o viac než polovicu. Firmy z daňových rajov kontrolujú zhruba jeden a pol percenta spoločností zaregistrovaných na Slovensku.

Vo väčšine prípadov sú vlastníci z daňových rajov len škrupinky, pričom kapitál, know-how a vlastný biznis prebieha niekde inde,“ poznamenáva analytička agentúry ČEKIA Petra Štěpánová. Údaje českej agentúry sú len špičkou ľadovca, keďže vychádza výhradne z verejne dostupných informácií o vlastníckych vzťahoch firiem a zohľadňuje iba primárnu väzbu medzi majiteľom a ovládaným subjektom.

Podľa skúseností Akontu záujem o tieto riešenia na Slovensku v posledných rokoch rastie o desiatky percent. Obraz o nich však môže byť skreslený. Napríklad pre prípady, keď slovenskí podnikatelia zapoja do štruktúry firmu z tretej krajiny (z Česka alebo Maďarska) a až nad ňou využijú niektorý z daňových rajov. Tak sa firma v štatistike neobjaví.

Podľa Akontu počet slovenských firiem kontrolovaných zo zahraničia bude naďalej pribúdať. Keď sa hospodárstvo dostane do lepšej situácie a firmám porastú zisky, stúpne aj záujem o ich zdaňovanie v zahraničí. „Dopyt po medzinárodných riešeniach na Slovensku nie je zďaleka vyčerpaný. Potenciál pre založenie medzinárodného holdingu má zhruba šesť tisíc ďalších firiem,“ domnieva sa V. Hába.

Podstatnú úlohu pri rozhodovaní o presťahovaní firmy do cudziny zohráva daňové zaťaženie v domácej krajine. Pomerne priaznivé nastavenie na Slovensku môže byť už onedlho minulosťou. Potreba sekať rýchlym tempom nové dlhy štátu sa nezaobíde bez zvyšovania daní. Pôjde len o to, ktoré. Mašinéria opatrení sa rozbehne po marcových voľ bách, v ktorých je jasným favoritom ľavicovo orientovaný Smer-SD. Strana pred voľbami avizuje zámer zvyšovať korporátnu daň pre najziskovejšie firmy.

Počet slovenských firiem s vlastníkomz daňového raja20112008Prírastok
Holandsko 1052 750 302
USA 671 470 201
Cyprus 600 319 281
Luxembursko 344 227 117
Britské Panenské ostrovy 81 60 21
Belize 75 26 49
Seychely 65 2 63

Pozn.: Vrátane európskych krajín, ktoré nie sú klasickými daňovými rajmi, ale majú výhodné pravidlá zdaňovania podnikateľov

PRAMEŇ: ČEKIA

Onshore spoločnosti sú založené podľa miestnych zákonov a môžu obchodovať s akýmikoľvek subjektmi z rôznych krajín musia platiť dane z príjmov právnických osôb v mieste svojej rezidencie sú povinné viesť účtovníctvo, podávať daňové priznanie a spravidla podliehajú auditu typické krajiny: Holandsko, Luxembursko, Cyprus, Malta, Švajčiarsko, USA alebo Veľká Británia Offshore spoločnosti sú založené podľa miestnych zákonov, ale nevyvíjajú (nemôžu vyvíjať) podnikateľské aktivity na území rezidenčného štátu výnosy z obchodných aktivít danej spoločnosti nie sú v tejto krajine zdanené dane sa platia formou ročného poplatku „za existenciu“ spravidla nemusia predkladať žiadne účtovníctvo ani podávať daňové priznanie typické krajiny: Antigua, Bahamy, Belize, Bermudské ostrovy, Britské Panenské ostrovy, Jersey, Gibraltár, Lichtenštajnsko, Holandské Antily, Panama, Seychelské ostrovy 3 000

 

Zroj: SR - Trend

Naše služby a řešení v této oblasti

Vypsané služby v této oblasti

Z nabízených řešení pro Vás vybíráme