Sedem krajín ostalo na čiernej listine offshore centier

27. 05. 2002
Daňové plánování, Offshore, Ochrana majetku

Daňové ráje jsou trnem v oku vyspělých krajin.

27. květen 2002, Hospodářské noviny, Denisa Rabatinová

Daňové raje pod väčším tlakom

Daňové raje, resp. offshore centrá, sú vyspelým krajinám už dlhší čas tŕňom v oku. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) považuje za daňový raj režim, ktorý v snahe prilákať na svoje územie investorov vytvára čo najpriaznivejšie daňové predpisy. Benevolencia krajín považovaných za daňové raje tak vo vežkej miere umožňuje škodlivú daňovú súťaž a aj prepieranie špinavých peňazí z nelegálnych činností.

Do 28. februára sa mali krajiny podozrievané z nečestných daňových praktík zaviazať na spoluprácu s OECD. Tie, ktoré to neurobili, mali byť predmetom postihov. Termín však všetky krajiny nedodržali, pričom ešte aj v  marci sa prihlasovali ďalšie. Podža údajov OECD síce tento termín dodržalo len 12 štátov, odvtedy podmienky splnili ďalšie. Medzi záväzky patrí zverejnenie podrobností o vlastníctve spoločností, zavedenie jednoznačného daňového a účtovného systému a výmena informácií pri vyšetrovaniach. OECD uvádza, že 31 krajín sžúbilo zvýšiť prehžadnosť a zlepšiť výmenu informácií a na jej čiernej listine zostalo sedem daňových rajov.

Andorra, Lichtenštajnsko, Libéria, Monako, Marshallove ostrovy, Nauru a Vanuatu aj naďalej odmietajú spolupracovať a podla údajov OECD im hrozia "koordinované obranné opatrenia" členských krajín, napríklad, zdaňovanie prevodov peňazí. Štáty, ktoré sa nepodvolili medzinárodným požiadavkám, riskujú, že sa s nimi bude zaobchádzať ako s páriami svetového spoločenstva.

Niektoré krajiny chcú spolupracovať

Organizácia najprv identifikovala 41 daňových rajov, z čoho šesť sa urýchlene zaviazalo, že splnia podmienky. OECD vzápätí vydala čiernu listinu 35 krajín. Ešte v júni 2000 sa k spolupráci s OECD prihlásilo šesť jurisdikcií - Bermudy, Cyprus, Kajmanie ostrovy, Malta, Maurícius a San Marino. V hre tak zostalo 35 krajín spĺňajúcich kritériá daňového raja. Zo zoznamu vypadla Tonga, ktorá upravila svoju legislatívu. OECD po diskusiách s miestnou vládou dospela k záveru, že tieto kritériá nespĺňajú ani Maledivy. Kajmanie ostrovy v snahe dostať sa z čiernej listiny zaviedli identifikáciu zákazníka, oznamovacie povinnosti a povinnosti vedenia záznamov spoločnosti. Podla požiadaviek OECD museli Kajmanie ostrovy navyše preukázať aj uplatnenie nových zákonov. Do tamojšej legislatívy mnohých daňových rajov sa dostalo pravidlo "poznaj svojho zákazníka", čo znamená potvrdzovanie zákazníkovej identity a zdroja ukladaných peňazí, ako aj oznamovacia povinnosť o podozrivých finančných operáciách. Táto legislatíva je prísnejšia ako právna úprava v USA alebo na Slovensku.

V marci tohto roku, teda už po termíne, sa na spoluprácu prihlásili Anguilla, Turks a Caicos, Bahamy, Gibraltár a Americké Panenské ostrovy. Tie už spĺňajú kritériá na výmenu informácií, ktorá sa dosahuje prostredníctvom amerických federálnych zákonov. Vo februári 1987 totiž vstúpila do platnosti daňová zmluva medzi USA a Americkými Panenskými ostrovmi. Keďže USA majú zmluvy o výmene daňových informácií uzavreté so 70 krajinami, tie majú prístup aj k  informáciám na týchto ostrovoch. Zatiaž poslednou krajinou, ktorá prejavila záujem o spoluprácu, je Belize. Spolupracujúce daňové raje sa zaviazali zlepšiť transparentnosť, odstrániť diskriminačné praktiky a predovšetkým zapojiť sa do výmeny informácií so štátmi OECD najneskôr do roku 2005. Pristúpením k  transparentnosti sa jurisdikcia zaväzuje prejsť na všeobecne zavedené právne predpisy a odkloniť sa od špeciálneho daňového zaobchádzania. Výnimkou môžu byť prípady, keď daňový subjekt pracuje s minimálnymi finančnými objemami alebo nemá žiadny vzťah k zahraničiu a pracuje výlučne lokálne. Tieto spolupracujúce krajiny sa zároveň zaväzujú, že miestne orgány budú mať prístup k bankovým informáciám, ktoré môžu byť predmetom vyšetrovania alebo občianskoprávnych konaní, prípadne sa môžu týkať daňových záležitostí.

Silné ekonomiky sa bránia

Daňové raje však o svoje výhody nechcú prísť. Preto aj v  oficiálnych deklaráciách, ktorými pristupujú na spoluprácu, ju podmieňujú zachovaním vlastných ekonomických záujmov. Pritom nejde len o malé ostrovčeky, pretože námietky majú aj ekonomicky silné krajiny.

Napríklad člen Európskej únie Luxembursko nesúhlasí so záverom, že striktné zachovávanie bankového tajomstva je nevyhnutne zdrojom škodlivej daňovej súťaže. Podobne nesúhlasí ani s identifikáciou daňového raja na základe ochoty vymieňať požadované informácie. Švajčiarsko zase poukazuje na rozpory, keď na jednej strane OECD prisudzuje krajinám suverenitu v rozhodovaní o vlastných daňových sadzbách, ale na druhej strane je ich výška kritériom na určenie, či ich považuje za daňové raje alebo nie. Do konfliktu s niektorými ustanoveniami švajčiarskeho práva sa dostávajú aj požiadavky na zverejnenie dôverných osobných údajov. Preto sa nielen Švajčiarsko, ale, napríklad, ani Luxembursko s týmito aktivitami OECD nestotožňujú, pričom v minulosti mali k  správam o škodlivom zdanení výhrady aj Belgicko a Portugalsko.

Pacifickú ostrovnú republiku Nauru ako prvý daňový raj postihli bližšie nešpecifikované sankcie Peňažného výboru najbohatších priemyselných krajín (GAFI). Nauru totiž "prepáslo" termín do konca novembra 2001, keď malo do praxe uviesť požadované opatrenia proti praniu peňazí. V malom ostrovnom štáte Nauru, kde žije len 12 tis. ludí, evidujú okolo 450 tzv. offshore bánk. Svoje peniaze by tu mala prepierať predovšetkým ruská mafia, pričom podža odhadov Ruskej centrálnej banky ide viac ako o 70 mld. USD. K trestným prostriedkom GAFI patrí predovšetkým prísnejší dohlad nad finančnými transakciami, ale aj varovanie pred obchodmi s príslušnými bankovými pobočkami finančných rajov.

Na "čiernej listine" GAFI je 19 krajín, ktorým sa pripisuje pranie peňazí, okrem iných aj Izrael, Libanon, Filipíny a Rusko. Sekretariát výboru GAFI, ktorého členmi je 29 štátov, je v sídle OECD v Paríži.

Dôvody obmedzovania daňových rajov

Určite nebude nikto namietať, ak spomenieme obmedzenie vplyvu a možností ponúkaných offshore centrami a následné zvýšenie domácich daňových výnosov v krajinách, ktoré majú záujem o obmedzovanie daňových rajov. Ďalším dôvodom je zvýšenie kontroly nad vlastnými daňovými poplatníkmi a tiež dosiahnutie vyššej kontroly nad medzinárodným pohybom kapitálu a peňazí. Jednou s podstavných výhrad je obmedzenie možností využívania offshore centier organizovaným zločinom.

Pozrime sa na tento problém z inej strany. Keďže takmer všetky vyspelé krajiny ponúkajú najrôznejšie formy daňových zvýhodnení, nemožno očakávať prijatie opatrenia v zmysle minimálnej základnej daňovej sadzby. Vyspelé krajiny, ktoré požadujú daňovú harmonizáciu, nie sú vôbec jednotné. Ak by však k takému opatreniu došlo, možno predpokladať, že by odvetnou reakciou offshore krajín bolo zavedenie viacerých možných postupov. Offshore krajiny by mohli napr. velmi benevolentne posudzovať daňové výdavky. Uznávanými výdavkami by bolo takmer všetko, alebo možnosť dohody so správcom dane o celkovej paušálnej absolútnej sume dane. Možno taktiež predpokladať, že by sa k  regulácii daňových systémov nepripojili všetky offshore centrá. Tieto krajiny môžu staviť na skutočnosť, že škody spôsobené prípadným embargom budú nižšie než výhody získané prílevom nových spoločností a investícií. Na obranu daňových rajov, ktoré mnohí považujú za prostriedok prania špinavých peňazí, možno uviesť skutočnosť, že všetky naozaj vežké kauzy sa v posledných 20 rokoch týkali výhradne vyspelých krajín. Počínajúc prípadom BCCI v osemdesiatych rokoch a končiac minuloročným praním ruských špinavých peňazí cez Bank of New York. Pravdou je, že vďaka regulácii v desiatich až dvadsiatich najvyspelejších offshore centrách je ich legislatíva podstatne prísnejšia než inde, čo vytláča organizovaný zločin do vyspelých krajín. Je pravdou, že občas vznikne v  niektorej offshore krajine problém s praním špinavých peňazí, avšak objem prostriedkov predstavuje rádovo milióny dolárov, a nie miliardy. V týchto prípadoch sa to týkalo iba tých nie príliš vyspelých a nie príliš regulovaných rajov.

Pozitívny vplyv daňových rajov

Globalizácia a rastúca finančná deregulácia a liberalizácia prinútili prehodnotiť daňové sústavy krajín tak, aby podporovali liberalizáciu a boli schopné využiť z nej plynúce výhody. Konkurencia zo strany nových finančných centier ovplyvnila reformu daňových režimov, spôsobila odstránenie daňových deformácií, zníženie sadzby dane a rozšírenie daňového základu v záujme dosiahnutia väčšej neutrality daní. Konkurenčné pôsobenie offshore centier sa stalo výzvou pre ekonomiky s vysokým daňovým zaťažením, aby zmodernizovali svoje daňové sústavy a zlepšili podnikatežské prostredie a súčasne i svoju konkurencieschopnosť na globálnych trhoch.

OECD sa zjednotila na štyroch základných kritériách, ktoré používa na identifikovanie daňových rajov:

  • žiadna alebo nominálna sadzba dane z príjmu,
  • netransparentnosť legislatívy,
  • neexistencia efektívnej výmeny informácií,
  • nevykonávanie skutočnej činnosti.

Okrem týchto štyroch klúčových kritérií sa používajú aj ďalšie, ktoré môžu vyplynúť z právnej definície základu dane v rôznych krajinách, nejednotného prístupu k zdaňovaniu rôznych subjektov alebo z nedodržiavania medzinárodných princípov oceňovania transferov pre prepojené spoločnosti.

Americký kabinet pod vedením Georgea W. Busha začal však proti OECD namietať, že nemá právo určovať a obmedzovať daňovú politiku jednotlivých štátov. Žiada vyňať z klúčových kritérií nevyvíjanie skutočnej činnosti, resp. nejednotného prístupu k zdaňovaniu rôznych rezidentov a nerezidentov. Americký minister financií O´Neill vystúpil ako ochranca vožného pohybu v smere offshore a slobody amerických spoločností vo výbere nižšieho daňového zaťaženia kdekožvek na svete. Jeho postoj však súvisí so silný tlakom vplyvných podnikatežských skupín. Postoj USA je, samozrejme, vežmi dôležitý z  dôvodu ekonomického postavenia štátov vo svete.

Medzi najväčšie spoločnosti, ktoré využívajú služby offshore centier, patria:

IBM a Microsoft v Dubline, Orient Express a American Airlines na Bermudách, De Beers na Ostrove Man, GE a CNN na Cypre.

Medzi najväčšie finančné spoločnosti, ktoré využívajú služby offshore centier, patria:

Chase Manhattan, Citibank, Goldman Sachs, Rothschilds, Royal Bank of Canada, Credit Suisse, Lloyds Bank, Barclays Bank a Bank of America.

Čo na to Slovensko?

Slovenská legislatíva reagovala na odporúčania OECD. Preto ostatná novela zaradila do zákona o daniach z príjmov s účinnosťou od začiatku tohto roka niekolko paragrafov venujúcich sa zdaňovaniu subjektov podnikajúcich v jurisdikcii s nižším daňovým zaťažením. Samo založenie obchodnej spoločnosti v krajine, ktorá je daňovým rajom, nie je trestné v žiadnom štáte. Zneužívanie daňových rajov je však trestné podla Trestného zákona. Trestným je konanie, ktorým dochádza k spáchaniu niektorého z trestných činov, pričom prichádza do úvahy najmä legalizácia príjmu z trestnej činnosti, teda pranie špinavých peňazí.

Naše služby v této oblasti

Vypsané služby v této oblasti