OECD zrovnoprávňuje daňové režimy

04. 04. 2002
Daňové plánování, Offshore

Článek o problematice offshore ve významném slovenském ekonomickém týdenníku.

04. duben 2002, Trend,  Juraj Hrúz

Ambíciou organizácie však nie je určovať jednotlivým krajinám, aká by mala byť sadzba ich daní alebo ako by mali vyzerať ich daňové systémy.

Obdobie posledných 15 rokov bolo charakteristické daňovými reformami v jednotlivých členských krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Snaha prilákať zahraničných investorov viedla k postupnému znižovaniu daňového zaťaženia. Tieto pozitíva môžu znížiť nekonkurenčné formy zdaňovania, ktoré uplatňujú vlády niektorých krajín.

Zvyšné krajiny sa snažia nesúťaživým formám zdanenia vo svojom štáte zabrániť, čo vedie k zložitejším daňovým systémom a tým aj zvýšeným výdavkom na správu daní. Negatívom je aj skresžovanie tokov reálnych investícií, čo škodlivo ovplyvňuje alokáciu daňového bremena medzi mobilné a menej mobilné skupiny. Dochádza tak k deformáciám, keď sú viac zaťažované nemobilné skupiny, ako je pracovná sila, majetok či spotreba.

Súťaživé daňové prostredie

Sprievodným javom je pokles dôvery vo vlastný daňový systém i vládu, pretože daňové zaťaženie, ktoré je potrebné na krytie rozpočtových výdavkov, sa rozkladá na domácich platitelov daní, ktorí odmietajú experimenty s platením daní v daňových rajoch.

Škodlivé daňové kritériá podla OECD

  •  Žiadne alebo minimálne dane v prípade daňových rajov a nulové alebo nízke efektívne daňové sadzby v prípade preferenčných režimov 
  • Nedostatok efektívnej výmeny informácií 
  • Nedostatok transparentnosti 
  • Žiadne podstatné aktivity v prípade daňových rajov alebo oplocovanie (ring-fencing) v prípade preferenčných režimov 

Aby sa zamedzilo dôsledkom škodlivých daňových praktík, zavádzajú členské i  nečlenské krajiny OECD rámec opatrení, ktorými by sa malo vytvoriť súťaživé daňové prostredie. Ambíciou OECD však nie je určovať jednotlivým krajinám, aká by mala byť sadzba ich daní alebo ako by mali vyzerať ich daňové systémy.

V roku 1998 vyšla OECD s publikáciou Škodlivá daňová súťaž, ktorá sa zameriava na geograficky mobilné aktivity, ako sú finančné služby. Prvýkrát stanovila kritériá, ktorými sa dajú identifikovať škodlivé aspekty jednotlivých režimov. Za vstupné kritérium na ďalšie analýzy sa považuje nízke alebo žiadne daňové zaťaženie. Efektívna výmena informácií má slúžiť na to, aby vlády jednotlivých krajín mohli požadovať zdanenie príjmov zo zahraničia. Pokračujúca globalizácia totiž umožňuje spoločnostiam cezhraničnými platbami vyhnúť sa zákonnému zdaneniu.

Nedostatok transparentnosti zabraňuje rovnakému zaobchádzaniu so všetkými platitelmi dane a neumožňuje správcovi dane dozvedieť sa relevantné informácie o daňovníkovi. Ako príklady uvádza OECD "tajné pravidlá" či možnosť dohodovania daňových sadzieb. Podobne klasifikuje aj nemožnosť prístupu k účtovným výkazom. 

Oplocovanie sa

Žiadne podstatné daňové aktivity, ktoré sú jedným z kritérií OECD, znamenajú, že vlády týchto krajín sa snažia motivovať prílev investícií z čisto daňových dôvodov. Podla OECD to tiež znamená, že jurisdikcia nevie alebo nechce zabezpečiť taký právny rámec, ktorý by prilákať aj nešpekulatívne investície do ekonomiky.

Ak krajina neumožňuje rovnaké výhody domácim subjektom ako zahraničným, takýto preferenčný režim nazýva OECD ring-fencing čiže oplocovanie sa. Domáce daňové subjekty tak musia niesť celé bremeno daňového zaťaženia.

V roku 2000 publikovala OECD správu nazvanú Smerom k svetovej daňovej spolupráci. V nej identifikovala v členských krajinách 47 potenciálne nebezpečných preferenčných režimov. Za daňové raje pritom označila 35 jurisdikcií spĺňajúcich požadované kritériá. OECD pritom navrhla proces na eliminovanie nezdravého stavu. 

Naše služby v této oblasti

Vypsané služby v této oblasti