Mýty a legendy o daňových rajoch

29. 09. 2008
Daňové plánování, Offshore, Onshore

Daňové raje nie sú len únikovou cestou pred daňovými úradmi a vyšetrovateľmi. Daňové raje nemajú dobrú povesť. Väčšina ľudí si pod týmto pojmom predstaví ostrov kdesi v Karibiku, ktorý slúži prefíkaným podnikateľom na to, aby sa vyhli plateniu vysokých daní alebo aby unikli dobiedzajúcim kriminalistom zo svojej domoviny.

29. 9. 2008, Trend

Iné dôvody

Motívmi na zbalenie firemnej batožiny a odchod do novej krajiny však nemusia byť vždy šetrenie na daniach alebo únik pred rukou zákona. Napokon, daňová optimalizácia nie je pre niektorých podnikateľov optimálna cesta, lebo zakrýva skutočnú výkonnosť podniku. „Získať čo najvyššie trhové ohodnotenie je pre podnikateľa, ktorý chce v budúcnosti spoločnosť predať alebo vypísať emisie akcií na burze, prirodzený cieľ," pripomína generálny riaditeľ Netretail Holding Ondřej Fryc.

Viacerí slovenskí podnikatelia už zmenili firemnú adresu na zahraničnú pre iné dôvody. Tak ako istá softvérová firma, ktorej majiteľ odmietol rozprávať na diktafón a nechcel byť ani menovaný. Po jeho prvej skúsenosti s médiami ho totiž začali naháňať daňoví kontrolóri.

Daňový úrad si to absolútne nedal vysvetliť, začína svoje rozprávanie majiteľ firmy, ktorá nemá na Slovensku žiadneho zákazníka. Do neľahkej situácie sa dostala pre nejasné paragrafy. V roku 2003 sa totiž menil zákon o DPH, v ktorom poslanci presne nevymedzili, čo všetko je oslobodené od dane pri exporte.

Rok po tom sa zákon o DPH menil znova. Definoval, že pri vývoze pod zdanenie nepatria autorské práva, hoci v staršej verzii spomínal licenčné a priemyselné právo. Preto ich klienti platili DPH dvakrát raz vo svojej krajine a druhýkrát za nich odviedla DPH softvérová spoločnosť na Slovensku.

Pre nezhody s daňovým úradom firme zablokovali na niekoľko mesiacov účet. „Spôsobili nám problémy s prevádzkou web serverov, za ktoré sa musí platiť stále. Vyslovene nás ohrozili," tvrdí spoločník IT firmy. Bol to jeden z dôvodov, prečo začali uvažovať o presune do oblasti, kde je právny systém stabilnejší a vplyv slovenských daňových úradníkov minimálny. 

Nielen v Karibiku

Za nový domov pre svoju firmu si vybrali americký štát Delaware, od ktorého si okrem stabilného právneho systému sľubovali viac možností na rozvoj firmy. Domnienka, že americká adresa bude mať pre partnerov a zákazníkov lepší cveng než sídlo v krajine s komunistickou minulosťou, sa majiteľom potvrdila. Prišli noví zákazníci, aj partneri sa hľadali ľahšie.

Malý americký štát na severovýchode USA mnohí považujú za daňový raj. „To je mýtus. Daň z príjmov v Delawari je od 15 do 38 percent," hovorí IT vývojár. Pravda, definícií a názorov na to, čo je a čo nie je daňový raj, je veľa. Preto sa predstavy o ich fungovaní rôznia a preto sú opradené mýtmi. 

Mnohí ľudia si daňové raje mylne spájajú iba s karibskými ostrovmi. Pritom sa dajú nájsť po celom svete. Takisto si často myslia, že podnikanie prostredníctvom daňových rajov je nezákonné. To je podľa obchodného riaditeľa spoločnosti Akont Michala Friedbergera úplne mylná predstava. „Je to, ako keby ste obviňovali z dopravnej nehody auto, nie vodiča," prirovnáva.

Hovorkyňa Daňového riaditeľstva SR Iveta Adamíková dopĺňa, že legálnosť závisí od zvolenej metódy daňového plánovania, predmetu činnosti a tiež od daňových vzťahov medzi krajinami. Preto treba každú firmu posudzovať individuálne. O založenie offshore spoločností sa zvyknú zaujímať napríklad investičné skupiny. Aj private equity Penta má okrem iných krajín pobočku na Cypre, ktorý je považovaný za daňový raj.

Tí, čo offshore firmy využívajú, zvyčajne podnikajú v komoditách alebo v službách, pri ktorých je ťažko vymedziť miesto vytvorenia zisku. Juraj Kavacký zo spoločnosti CreoBusiness vymenúva najmä softvérové domy, firmy podnikajúce s internetovou reklamou, prevádzkovateľov serverov a hlavne obchodné spoločnosti. Tie podnikatelia zakladajú v cudzine najmä vtedy, ak obchodujú cez iné štáty.

Podľa I. Adamíkovej daňová kontrola zisťuje pôvod zisku aj takzvaným transferovým oceňovaním. Ide o určovanie cien tovarov, služieb a nehmotného majetku vo vzájomných transakciách medzi členmi skupín nadnárodných spoločností, ktoré by teoreticky mohli svoje zisky presúvať do štátov s výhodnejším režimom zdanenia.

Hoci lehota využiteľnosti offshore firiem nie je obmedzená, podľa odhadov M. Friedbergera ich podnikatelia využívajú na päť až desať rokov. O založení offshore firmy sa oplatí rozmýšľať iba tým, ktorí dosiahnu ročný zisk aspoň 10-tisíc eur.

Zakázaná téma

Podnikatelia majú o fungovaní daňových rajov mylné predstavy aj preto, lebo táto téma je pre tých, ktorí o nej majú čo povedať, často tabu. Aj preto musí M. Friedberger požiadavky klientov, ktorí uvažujú o offshore lokalite, zvyčajne korigovať.

Niektorí sa napríklad domnievajú, že prostredníctvom offshore spoločnosti si môžu fakturovať vymyslené služby. Iní zostávajú prekvapení, keď zistia, že pri prevode zisku slovenskej firmy na zahraničnú matku musia odviesť dane najprv na Slovensku a až potom môžu vyplatiť zisk materskej spoločnosti.

Ďalšia chybná predstava podnikateľov je, že pokiaľ vlastnia offshore podnik, môžu z jeho účtu ako vlastníci vyberať peniaze kedykoľvek. Omyl. Pri výbere treba rešpektovať nielen slovenské zákony, ale aj zákony krajiny, v ktorej je firma založená. „Výplata môže byť napríklad ako dividenda, ale nemožno vybrať peniaze len tak," hovorí M. Friedberger.

Ak príde klient s tým, že stavia apartmánový dom a chcel by ho vlastniť na zahraničnú spoločnosť, ktorá by byty neskôr predávala, nemal by zabúdať, že zisky z predaja nehnuteľností sa vždy zdaňujú tam, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú.

Utajení biznismeni

Tak ako sa rôznia predstavy o fungovaní offshore spoločností, tak sa rôznia aj motivácie, prečo ich chcú podnikatelia zakladať. Niektorí hľadajú daňové výhody, iní anonymitu vlastníctva. „Sú to ľudia, ktorým sa nepáči, že si o nich môžete čokoľvek prečítať vo verejnej zbierke listín alebo v obchodnom registri," dopĺňa M. Friedberger.

V Paname sa napríklad využíva takzvaná nominee service. Znamená to, že štatutárom nie je skutočný vlastník, ale dosadený zamestnanec registračného agenta. Podobné služby poskytujú najmä audítorské spoločnosti.

Ako to môže v praxi fungovať v prípade obchodníka s nehnuteľnosťami? Na účet offshore spoločnosti si pošle peniaze a kúpi za ne nehnuteľnosť, ktorú neskôr prenajíma. Takto nie je možné zistiť, kto ju vlastní. Z hľadiska administratívneho zaťaženia nemožno hovoriť o starostiach navyše. Offshore podnikateľ podáva v Paname každoročne daňové priznanie a platí paušálnu daň.

Ďalšou skupinou, ktorú lákajú offshore lokality hoci nemusia vždy patriť do kategórie daňový raj sú podnikatelia, ktorí chcú vytvoriť nadnárodné holdingové štruktúry. To je prípad internetového obchodu Internet Mall. Presun sídla z Českej republiky do Holandska súvisel so vstupom zahraničného investora konzorcia troch spoločností vedených rizikovým fondom Intel Capital, ktorý patrí americkému výrobcovi počítačových procesorov.

Internet Mall nezaložil holandské sídlo kvôli daniam, ale kvôli lepšiemu právnemu prostrediu, najmä z pohľadu akcionárskeho práva. Krajina tulipánov, na rozdiel od Českej republiky, umožňuje vytvoriť rôzne triedy akcií a každej z nich sú priradené rôzne práva a povinnosti. Jedny prináležia zakladateľom, druhé investorom a iné minoritným akcionárom z radov zamestnancov. „Práve flexibilita právneho prostredia nás neobmedzuje do budúcnosti a dáva nám možnosť ad hoc vytvoriť ďalšiu triedu akcií, ak bude treba," vysvetľuje šéf Netretail Holding O. Fryc.

Manažéri Internet Mallu nie sú sami, čo rozmýšľajú podobným spôsobom. Podľa prieskumu Asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov v spolupráci s Podnikateľským inkubátorom pri Vysokej škole ekonomickej v Prahe zvažuje presun sídla do zahraničia štvrtina českých firiem. Dôvodom je nespokojnosť s legislatívou. Iba osem percent z 290 respondentov ju označilo za zrozumiteľnú.

Na diaľkové ovládanie

Pravda, mnohým podnikateľom sa môže zdať myšlienka založenia a prevádzky firmy v zahraničí príliš komplikovaná. Majiteľ softvérovej firmy v Delaware prirovnáva kroky potrebné na založenie spoločnosti v americkom štáte k tým, ktoré musí urobiť každý, kto chce mať eseročku na Slovensku. Mal prehľad o slovenských firmách, ktoré registrujú spoločnosti v zahraničí, no radšej sa spoľahol na seba, keďže vedel, že v USA sa toľko nebazíruje na detailoch.

Záujemca si podľa neho musí nájsť niekoho miestneho, kto mu pomôže spísať papiere, potom stačí len zaplatiť poplatky. S hľadaním štatutára pomohli osobné kontakty aj miestna právna firma. Náklady na založenie neboli vyššie ako tisíc dolárov. Aspoň zo začiatku treba rátať s častejším cestovaním do miesta registrácie. „Treba sa ísť ukázať a presvedčiť ich, že nie ste terorista," nadľahčuje.

Ak niečo potrebuje, vie, že v USA sa nájde niekto, kto mu službu, prirodzene za poplatok, rád sprostredkuje. Tak to bolo aj v prípade call servisu a vedenia účtovníctva, ktoré je na rozdiel od slovenskej verzie orientované na používateľa. „Prístup úradov je otvorenejší a férovejší, lebo si uvedomujú, od koho sú vlastne závislé," uzatvára.

Daňové raje v roku 2008

Naše služby a řešení v této oblasti

Vypsané služby v této oblasti

Z nabízených řešení pro Vás vybíráme