Microsoft hrozí Obamovi. „Utečie“ z USA

08. 06. 2009
Daňové plánování, Onshore

Šéf najväčšej softvérovej spoločnosti na svete Steve Ballmer varoval prezidenta Baracka Obamu, že ak Kongres prijme zvýšené daňové zaťaženie na spoločnosti pôsobiace aj v zámorí, Microsoft väčšinu svojich pracovníkov presunie do offshore krajín.

 8. 6. 2009, Hospodárske noviny

Je to prvé upozornenie spomedzi veľkých korporácií, odkedy Obama začiatkom mája svoj plán predostrel. Ten počíta s tým, že od roku 2011 budú musieť americké firmy pôsobiace v zahraničí platiť vyššie dane. "Pokiaľ skutočne dôjde k zvýšeniu daní, je veľká pravdepodobnosť, že firmy s vysokou mobilitou, ako sú práve firmy podnikajúce v IT, poradenstve alebo medzinárodnom obchode, presunú svoju spoločnosť do krajín s pozitívnym daňovým systémom. Pritom zďaleka nemusí ísť o offshore destinácie,“ upozorňuje HN analytik spoločnosti Akont Slovakia Michal Friedberger. 

Rana pod pás 

Obama chce "ušetriť“ hlavne na obrích spoločnostiach, ktoré pri svojom investovaní využívali nielen daňové raje, ale aj výhodnejší daňový režim niektorých krajín. Sám Microsoft napríklad nové produkty vyvíja v USA, no technológiu následne premiestňuje do Írska, kde sú dane právnických osôb nižšie než v USA. A to bez toho, aby platili napríklad aj akékoľvek licenčné poplatky. Okrem toho, legislatíva mu doteraz dovoľuje odrátať si z daní v USA daňové zaťaženie, ktoré má v zahraničí. "Ak návrh (Kongresom) prejde, americké pracovné miesta budú (pre nás) ešte nákladnejšie,“ vyhlásil Ballmer, ktorého citovala agentúra Bloomberg. Ako dodal, pre spoločnosť bude výhodnejšie zobrať väčšinu ľudí a presunúť ich mimo USA ako udržať ich miesta tam. 

Microsoft pritom podľa vlastnej webovej stránky zamestnáva celosvetovo vyše 95-tisíc ľudí, z ktorých vyše 56 500 pracuje v USA. Firma pritom kvôli recesii už v januári oznámila zníženie stavov o päťtisíc. Tento krok by pre jej biznis znamenal ranu pod pás. 

Microsoft napríklad doteraz platil len 26-percentnú daň. Pre podniky síce platí až 35-percentná, no môžu sa jej vyhnúť tým, že majú spomínané zisky v zahraničí. Obama chce týmto praktikám spraviť koniec, aby nielen zisky, ale aj pracovné miesta, udržal doma. Americké obchodné komory však už varovali pred opačným efektom, a to stratou konkurencieschopnosti a nižším ziskom firiem, v dôsledku čoho firmy budú skôr prepúšťať ako vytvárať pracovné miesta doma. 

Prílev či odlev? 

Prezident vykalkuloval, že tento krok prinesie štátnej kase vyše 210 miliárd dolárov (v prepočte 157,7 miliardy eur, 4,8 bilióna Sk). Podľa analytikov je otázne, či krok prinesie odlev, alebo, naopak, prílev peňazí do štátnej pokladnice. Podľa analytičky spoločnosti ČEKIA Petry Štepánovej síce nejaké peniaze priniesť môže z výberu daní, dlhodobo však vidí opačný efekt. "Prevážiť môže vplyv nižších daňových príjmov v dôsledku znižovania ziskov firiem podnikajúcich mimo územia USA a znižovanie počtu zamestnancov v dôsledku nižších predajov týchto firiem,“ myslí si. 

Nateraz je ťažké vykalkulovať, o koľko USA odlevom firiem môžu prísť, bude to závisieť od počtu a ich veľkosti. Ako však varuje Friedberger, o časť svojich daňových príjmov prídu. "Očakávaný nárast daňových príjmov a očakávaný rast daní bude nižší, možno aj záporný,“ tvrdí. 

Ballmer je síce prvý, ktorý verejne oznámil krok presunúť veľkú časť zamestnancov do off-shore destinácií, no popri ňom to už naznačila najmenej desiatka firiem. Podľa dostupných údajov amerických daňových úradov v súčasnosti až 83 zo stovky najväčších amerických koncernov využíva cez svoje zahraničné pobočky daňové úľavy. Procter & Gamble má napríklad sám 83 takýchto pobočiek vo svete, Citigroup 427 a Morgan Stanley 273. Medzi firmami, ktoré sa proti tomuto kroku okamžite vzbúrili, sú Intel, Oracle, HP či General Electric.

Naše služby a řešení v této oblasti

Vypsané služby v této oblasti

Z nabízených řešení pro Vás vybíráme