Daňové raje budú vraj firmy využívať vždy

01. 08. 2001
Daňové plánování, Offshore, Onshore

Rozhovor s ředitelem společnosti AKONT Slovakia o možnostech a perspektívách offshore průmyslu.

1. 8. 2001, Denník SME, otázky kládol Tomáš Kurtanský odpovedal Ing. Martin Hantabál

O dôvodoch, ktoré vedú slovenské firmy k využívaniu daňových rajov, ako i o ich vízii v súvislosti s tlakom OECD na zvýšenie transparentnosti ich pôsobenia, sme sa zhovárali s Ing. Martinom Hantabálom, riaditeľom poradenskej spoločnosti AKONT Slovakia.

Podnikanie prostredníctvom daňových rajov, nazývané aj offshore podnikanie je zväčša vnímané ako účinný spôsob vyhýbania sa odvodom daní do štátneho rozpočtu. Chápu to tak aj podnikatelia, ktorí sa o offshore zaujímajú?

"Nie celkom. Problém zdanenia je len minoritnou časť toho, čo offshore podnikanie ponúka. Plateniu daní sa totiž nevyhnete tým, že peniaze presuniete do cudziny. Na to, aby ste peniaze užili ako osoby, ich musíte ako osoby zdaniť. Akokoľvek peniaze presúvate, stále ste daňovým rezidentom SR a zdaneniu sa nevyhnete bez toho, aby ste urobili nejaký trestný čin (krátenie daní).

Dá sa však riadiť splatnosť daní, možno ich časovo a priestorovo regulovať. Otázkou je potom to, či dokážete lepšie riadiť svoje finančné zdroje, a nie, či dokážete štát obrať o príjmy z daní.

Ak sa rozhodnete, že zisk investujete, tak nemôže byť pre štát škodlivé, že ho nezdaníte. Následne sa predsa zdaní výsledok investície. V tomto ponímaní je dnes ušetrená daň oveľa väčšou daňou zaplatenou v budúcnosti, pretože prosperujúci podnik raz začne vyplácať dividendy a musí zamestnávať ľudí a to všetko prináša štátu ďalšie príjmy.”

Štát však takýmto spôsobom určite nedostane plných 29 percent. To posilňuje aj základný argument odporcov daňových rajov, ktorí upozorňujú na negatívne dopady na štátne rozpočty krajín so štandardnými daňovými režimami.

"Práve naopak: štát dostane oveľa viac ako 29 percent. Jedným z dôvodov je, že štát môže získať nové pracovné miesta. Jednoducho, ak môžete zdroje namiesto zdanenia investovať do výroby, môžete zamestnať ďalších ľudí.

Z dlhodobého hľadiska je to pre štát zaujímavejšie, pretože nemusí prispievať na nezamestnaných a dostáva peniaze vo forme iných daní a odvodov. Iný, globálnejší dôvod je ten, že ak investujete, sekundárne dostane štát vždy svoje. V prípade dovozu nového stroja zo zahraničia dostane clo a DPH a v prípade nákupu na Slovensku získava aj iné formy daní."

Podnikateľov zaujíma najmä maximalizácia ich vlastného úžitku z peňazí neodvedených štátu.

"Podnikatelia si často myslia, že im postavíme offshore spoločnosť na to, aby nemuseli zaplatiť ani korunu na dani a namiesto toho si mohli kúpiť väčšie auto alebo jachtu. Daňová optimalizácia nie je o tom, že keď vyprodukujete 100, odlejete 99 do Karibiku a kúpite si za ne jachtu. To sa legálne takmer ani urobiť nedá. Tá karibská spoločnosť síce nemá daňovú povinnosť, lebo karibská legislatíva jej to umožňuje, ale niekto tú spoločnosť predsa vlastní. Buď doručiteľ v prípade akcií na doručiteľa, alebo známy akcionár. A akonáhle táto spoločnosť peniaze uvoľní - napríklad vyplatením dividend, zdroje patria akcionárovi a ten ich musí vysoko pravdepodobne kdekoľvek na svete zdaniť - či už je rezidentom Ameriky, alebo Slovenska."

Aký je záujem slovenských podnikateľov o offshore?

"Dá sa povedať, že záujem rastie s rastom ekonomiky. Je ale veľmi zaujímavé, že dopyt firiem po službách daňových rajov vôbec neovplyvnilo zníženie sadzby dane z príjmu. A v tom to práve je. Aj keď bude daň nulová, offshore bude fungovať, pretože má mnoho iných uplatnení ako iba daňovú optimalizáciu. Môžeme spomenúť holdingové usporiadanie spoločností, vydávanie akcií na doručiteľa, možnosti držania a správy nehnuteľností, možnosti získavania finančných prostriedkov, medzinárodný obchod, držba majetku, príjmy z duševného vlastníctva, kaptívne poistenie, investičné spoločnosti, nadácie, trusty, assets protection a množstvo iných aplikácií."

Koľko podnikateľov vás navštívi denne?

"Ani jeden deň nie je taký, že by nás niekto nevyhľadal."

Čo zaujíma podnikateľov najviac?

"Hlavným motívom sú investície. Dá sa to vysvetliť na jednoduchom príklade. Začnete podnikať a podarí sa vám obchod, pri ktorom vyprodukujete milión korún zisku. Zhodou okolností ste ale začali podnikať pred koncom roka. Ak použijete zisk na nákup počítačov a zariadenie priestorov, na bankovom účte máte fyzicky nulu. Ak však urobíte zaúčtovanie v podvojnom účtovníctve, zistíte, že podľa účtovných pravidiel je vaša daňová povinnosť 700-tisíc korún. Spôsobí to spôsob odpisovania HIM, neuznané náklady (drahšie auto), časové rozlíšenie (nájom zaplatený vopred). Čo s tým? Budete si asi musieť požičať, aby ste daň zaplatili."

Čo s tým teda?

"Podnikateľ si môže zariadiť, aby financovanie investícií prišlo z iného zdroja a iným mechanizmom. Manažmentom svojich finančných tokov si zabezpečí, aby, povedzme, stroj alebo linku dostal na lízing od svojej dcérskej spoločnosti. Lízing sa mu potom dostane do nákladov iným spôsobom ako nákup a následné odpisovanie. Tak isto sa dajú vybudovať aj interné banky, z ktorých sa dá požičiavať za výhodnejších podmienok a existujú aj tzv. captive poisťovne. Ide o systém, pri ktorom sa skupina podnikateľov alebo podnikov dohodne, že budú prispievať do spoločnej poisťovne a tým si kryť svoje riziká v zahraničí. Marža poisťovne potom zostáva medzi podnikateľmi. Tak isto sa pri offshore banke ušetrí banková marža a pri offshore lízingovej spoločnosti lízingový koeficient. No nie je to až také jednoduché. Sú tam určité dopady slovenského daňového systému, v niektorých prípadoch je zrážková daň jedno percento, ale v niektorých aj 25 percent."

Z toho by sa dalo usúdiť, že offshore podnikanie je skôr pre veľké spoločnosti, ktoré dokážu znášať aj vysoké náklady s tým spojené.

"Ani nie, často ide aj o stredných podnikateľov s ročným ziskom milión korún. Ak majú na dani odviesť 290-tisíc a zhruba toľko stojí prevádzka a správa offshore spoločnosti, budú, pochopiteľne, uvažovať aj o tejto možnosti. Sú totiž podnikatelia, ktorí by práve odvedenú daň potrebovali na splátku za nový stroj.

Podnikatelia siahajú po tejto možnosti najmä preto, lebo hľadajú rozumnejší spôsob použitia ziskov, ako je osobná spotreba. Preto si založia novú spoločnosť v offshore zóne, ktorá v budúcnosti ich slovenskej spoločnosti prinesie zisk. Samotná spoločnosť ale nezačne sama od seba vytvárať zisk. Hoci sme sa už stretli s jedným takýmto prípadom. Softvérová firma nebola schopná predať svoj produkt ako slovenský subjekt, založila si preto spoločnosť v inej európskej krajine. Keďže nemali žiadne príjmy, nešlo o žiadnu daňovú optimalizáciu. Zmenou sídla ich však začali akceptovať obchodní partneri, slovenská spoločnosť začala zarábať a príjmy nakoniec zdaňovala na Slovensku."

O ktoré daňové raje majú slovenskí podnikatelia záujem?

"V prvom rade je otázne, ktorá krajina sa vlastne dá označiť ako daňový raj. Svojím spôsobom by sme mohli za takúto krajinu považovať aj Slovensko, ktoré ponúka v rámci svojej legislatívy možnosť využitia daňových prázdnin.

Slovenské firmy sa ale zaujímajú aj o takzvané klasické raje, ktoré sú sústredené najmä tichomorskej a karibskej oblasti. Ide napríklad o Britské panenské ostrovy, Seychely, Dominikánsku republiku. Určité špeciálne služby však ponúkajú aj krajiny ako Holandsko, Veľká Británia, Luxembursko, Lichtenštajnsko či Maďarsko.

Rozdiel je v tom, že Karibik a tichomorie pracujú na základe: "Robte si čo chcete (samozrejme, v rámci legálneho biznisu) a za to, že ste tu zaregistrovaní, nám zaplaťte. V prípade druhej skupiny krajín platí skôr: “Robte niečo veľmi špeciálne, robte to za podmienok, ktoré stanovuje špeciálny zákon, veľmi dobre nás o tom informujte, predkladajte daňové priznania, audity a za to potom môžete dostať určité daňové úľavy."

Aká je podľa vás budúcnosť daňových rajov? Posledný kompromis, ktorý navrhla OECD, je ponechať týmto krajinám ich daňovú autonómiu výmenou za podstatné zvýšenie transparentnosti.

"Tak to podľa všetkého aj bude. Ani OECD netvrdí, že offshore biznis je zlý a nelegálny, ale chce v prvom rade zabrániť škodlivým javom, ktoré môže prinášať o. i. legalizácii príjmov z trestnej činnosti, teda praniu peňazí z obchodov s drogami, zbraňami a podobne.

Takže transparentnosť určite áno, nie je však vôbec reálne, aby sa za pár rokov podstatne zmenil systém, ktorý existuje vo svete už desaťročia. Paradoxné je, že práve najväčšie svetové spoločnosti sú alokované v daňových rajoch. Veľké množstvo nadnárodných spoločností, či už z Európy, alebo zaoceánska má svoje sídlo v Holandsku, a to nie je náhoda, využívajú platnú legislatívu, ktorá tieto matky holdingov oslobodzuje od povinnosti platiť dane z príjmov z dividend. Nie je reálne, aby sa odrazu spustilo obrovské presídľovanie podstatnej časti svetovej ekonomiky. To je iba iluzórna predstava a ani OECD neverí, že to tak bude. Som presvedčený, že offshore podnikanie zostane. Otázkou je, ako budú a či vôbec môžu iné krajiny do tohto podnikania zasahovať. Jedna z možností je tá, že prestanú s offshore krajinami ekonomicky spolupracovať. Svojím spôsob už dávno prestali, pretože s nimi nemajú uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, čo je jedna z podstatných stránok offshore podnikania.

Možný je aj boj špeciálnymi zrážkovými daňami uplatňovanými na platby do daňových rajov. Touto cestou sa podľa všetkého plánuje vydať aj Slovensko."

Je požiadavka OECD na zvýšenie transparentnosti priechodná?

"Myslím, že áno. Už teraz všetko smeruje k deklarácii legálnosti zdrojov. Je to klasický princíp ochrany 'poznaj svojho klienta', známy a aplikovaný už roky v bankovom sektore. Ak donesiete do banky kufor plný peňazí, vec vôbec nestojí tak, že by ho nechceli prijať. Radi ho prijmú, ak doložíte, odkiaľ peniaze v kufri pochádzajú, a teda či sú legálne. Pokiaľ banku presvedčíte o legálnosti nadobudnutia peňazí v kufri, banka nemá dôvod vaše peniaze odmietnuť. Ak sa neskôr zistí, že peniaze pochádzali z predaja drog, tak nie je vinná banka, pretože má vyhlásenie, ktorým ste jej deklarovali, že peniaze pochádzajú z čistých obchodov. V takom prípade je banka obeťou podvodu takisto ako štát a aj celý ekonomický systém. V našej spoločnosti sa tiež riadime heslom 'poznaj svojho klienta'."

Ak vám ale stačí vyhlásenie, je otázne, do akej miery je naozaj čestné.

"Mali sme klientov, ktorých sme odmietli, pretože nedokázali preukázať, na čo im offshore spoločnosť vlastne poslúži."

Naše služby a řešení v této oblasti

Vypsané služby v této oblasti

Z nabízených řešení pro Vás vybíráme