tisk ]Daňové raje opať pod pal'bou kritiky
Nie je to tak dávno, čo boli Kajmanie ostrovy v Karibiku v centre aféry krachu Enronu. Začiatkom roka sa toto britské územie začalo spomínať v súvislosti s pádom Parmalatu.
Krach talianskej firmy urýchlilo odhalenie, že jej nepriama dcéra Bonlat registrovaná v tomto offshore centre klamala o existencii firemného účtu v hodnote 3,9 miliardy eur (158 mld. Sk). Nebolo to však také jednoduché - Bonlat bola totiž dcérou maltskej spoločnosti, ktorú vlastnila luxemburská firma. Až tá bola priamou dcérou Parmalatu.
Daňové raje sa preto opäť dostali na pranier. Francúzky denník Le Figaro ich prirovnal k cestnej sieti bez pravidiel.
Niektorí vodiči sa napriek tomu správajú podľa predpisov. Iní ich porušia sporadicky. Ďalší jazdia ako blázni, čím ohrozujú všetkých okolo.
Pestrá ponuka
Zaujímavé však je, že aktivity v rajoch vyvíjajú takmer všetky popredné svetové banky, poisťovne a firmy. Ich účtovníctvo kontrolujú renomované audítorské firmy. A v podstate sú všetky tieto aktivity legálne.
Daňové raje sú naďalej zahalené pláštikom tajomstva. Prieskum francúzskeho denníka Le Figaro sa skončil neslávne.
Firmy audítorskej veľkej štvorky sú v rajoch široko zastúpené, ale komentovať to odmietli. Rovnako ako francúzsky ropný koncern Total s filiálkami na Barbadose, Bermudách aj v Paname.
Kompletné služby zriaďovania a správy filiálok v rajoch podnikovej klientele ponúkajú popredné banky BNP Paribas aj Crédit Lyonnais. Francúzske firmy podľa Le Figaro hľadajú v daňových rajoch nízke dane, aj právnu jednoduchosť realizácie transakcií.
Švajčiarska banková jednotka UBS má podľa Hospodářskych novín dcéry okrem iného v rôznych typoch daňových rajov - Hongkongu, Labuáne, Luxembursku, Monaku a na ostrove Jersey. Podobne pestro vyzerá zoznam dcér britskej Barclays Bank.
Daňové raje dokázali svoje aktivity integrovať do sveta biznisu cez dohody so "štandardnými" krajinami. Dohody o zamedzení dvojitého zdanenia väčšinou chýbajú. No existujú iné možnosti.
Príkladom sú Kajmanie ostrovy, ktorých burzu od roku 1999 uznala London Stock Exchange. Cenné papiere emitované na Kajmanoch sú odvtedy obchodovateľné v Londýne.
Problematické zdroje
Odkiaľ sa vzali zdroje uložené v rajoch? Často ide o legálne zarobené prostriedky, často nie. Svetová banka odhaduje, že korupcia dosahuje v rozvojových krajinách päť percent ich HDP.
"Problém je, že často ide o špinavé peniaze pochádzajúce z korupcie a trestnej činnosti. Neprehľadnosť spôsobuje, že neviete, s kým sedíte za jedným stolom," charakterizoval problematickosť daňových rajov pre denník Le Figaro prezident Medzinárodnej účtovníckej federácie René Ricol.
"Šéf každej bankovej pobočky vo Francúzsku musí hlásiť transakcie prevyšujúce osemtisíc eur. Zároveň však nechávame v offshore rajoch cirkulovať miliardy," upozorňuje na paradoxy R. Ricol.
Spoznať totožnosť konečného vlastníka trustu zostáva naďalej takmer nemožné. "Hovorí sa, že môžeme tieto centrá stransparentniť, ale nie je to pravda," domnieva sa R. Ricol.
"Našich klientov auditujeme všade na svete podľa rovnako tvrdých pravidiel. Ale existencia anonymných číselných účtov kontroly sťažuje," priznáva prezident KPMG Francúzsko Jean-Luc Decornoy.
Mimovládna organizácia Transparency Internarnational vidí riešenie v "pozastavení všetkých finančných operácií s offshore finančnými centrami odmietajúcimi spolupracovať". Rovnaký názor má Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). USA aj EÚ sú oveľa miernejšie. Obe ekonomické mocnosti majú totiž čierne ovce aj vo vlastnom košiari.
EÚ brzdí snahy OECD
OECD už od roku 1996 tlačí daňové raje do zvýšenia transparentnosti. Po rokoch rokovaní a často nátlakovými metódami "presvedčila" tridsiatku rajov vrátane Kajmaních ostrovov, Bermúd, Malty a Cypru, aby poskytovali informácie o vlastníkoch bankových účtov. Zaviazali sa tak robiť od roku 2006.
Finančná akčná jednotka na boj proti praniu špinavých peňazí (FATF) má na svojom čiernom zozname nespolupracujúcich krajín už len päť záznamov. Paradoxne až tri z nich sú v Európe. Andorru, Monako a Lichtenštajnsko dopĺňajú už len Libéria a Maršalove ostrovy.
Úder princípu transparentnosti vlani zasadila najmä EÚ. V snahe dosiahnuť kompromis o pravidlách zdaňovania prostriedkov na bankových účtoch únia umožnila Luxembursku, Belgicku a Rakúsku neposkytovať informácie o majiteľoch účtov.
Trom najväčším bankovým centrám vnútri EÚ stačilo, aby sa zaviazali, že úroky na týchto účtoch budú zdaňovať. Tri štvrtiny takto získanej dane bude trio povinné odviesť krajine, ktorej štátnym občanom je majiteľ účtu.
V systéme absentuje možnosť kontroly. Informácie o účtoch zostávajú nedostupné a zdanenie je vecou svedomia bankárov.
Za týchto okolností si napriek enormnému tlaku únie dokázalo ubrániť bankové tajomstvo aj Švajčiarsko. Švajčiari nepodľahli hrozbám sankcií a nakoniec "uhrali" rovnakú dohodu ako trio členských krajín.
Klasickým ostrovným rajom v Karibiku a Tichom oceáne sa dvojitý meter nepáči. Okrem európskej konkurencie sa totiž požiadavkám OECD vyhli aj Hongkong a Singapur.
Daňové raje žiadajú OECD, aby zabezpečila rovnováhu regulačných opatrení a požiadaviek vo vzťahu k nim a k ich konkurencii. Obávajú sa, že ak stratia svoju hlavnú konkurenčnú výhodu, ktorou je anonymita, môžu prísť aj o podstatnú časť zákazníkov.
Škodlivé režimy
Okrem klasických daňových rajov naďalej existujú aj špeciálne daňové schémy členských krajín EÚ. Na Slovensku je známy príklad daňovej optimalizácie cez Holandsko.
Z krajiny tulipánov prišla investícia ruského Jukosu aj amerického U.S. Steelu. Holandský režim platný od roku 1996 umožňuje nadnárodnej spoločnosti pôsobiacej vo viac ako štyroch krajinách alebo na dvoch kontinentoch až štyri pätiny zisku dosiahnutého v zahraničí umiestniť na desať rokov do rizikového rezervného fondu. Ten je oslobodený od dane.
Fond môže firma bez zdanenia alebo pri minimálnej dani použiť na účely vymedzené zákonom. Môže ho aj zrušiť a prostriedky z neho vyplácať päť rokov pri desaťpercentnej dani. To je výrazne menej ako holandská daň z príjmu právnických osôb.
Komisia vlani nariadila Holandsku okamžite uzavrieť schému pre nových žiadateľov. Existujúce firmy však môžu daňové úľavy využívať do konca roku 2010.
