tisk ]OECD zrovnoprávňuje daňové režimy
Ambíciou organizácie však nie je určovať jednotlivým krajinám, aká by mala byť sadzba ich daní alebo ako by mali vyzerať ich daňové systémy.
Obdobie posledných
15 rokov bolo charakteristické daňovými reformami v jednotlivých členských krajinách
Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Snaha prilákať zahraničných
investorov viedla k postupnému znižovaniu daňového zaťaženia. Tieto pozitíva
môžu znížiť nekonkurenčné formy zdaňovania, ktoré uplatňujú vlády niektorých
krajín.
Zvyšné krajiny sa snažia nesúťaživým formám zdanenia vo svojom štáte zabrániť,
čo vedie k zložitejším daňovým systémom a tým aj zvýšeným výdavkom na správu
daní. Negatívom je aj skresžovanie tokov reálnych investícií, čo škodlivo ovplyvňuje
alokáciu daňového bremena medzi mobilné a menej mobilné skupiny. Dochádza tak
k deformáciám, keď sú viac zaťažované nemobilné skupiny, ako je pracovná sila,
majetok či spotreba.
Súťaživé
daňové prostredie
Sprievodným javom je pokles dôvery vo vlastný daňový systém i vládu, pretože
daňové zaťaženie, ktoré je potrebné na krytie rozpočtových výdavkov, sa rozkladá
na domácich platitežov daní, ktorí odmietajú experimenty s platením daní v daňových
rajoch.
Škodlivé daňové kritériá podža OECD
- Žiadne alebo minimálne dane v prípade daňových rajov a nulové alebo nízke
efektívne daňové sadzby v prípade preferenčných režimov
- Nedostatok efektívnej výmeny informácií
- Nedostatok transparentnosti
- Žiadne podstatné aktivity v prípade daňových rajov alebo oplocovanie (ring-fencing)
v prípade preferenčných režimov
Aby sa zamedzilo dôsledkom škodlivých daňových praktík, zavádzajú členské i
nečlenské krajiny OECD rámec opatrení, ktorými by sa malo vytvoriť súťaživé
daňové prostredie. Ambíciou OECD však nie je určovať jednotlivým krajinám, aká
by mala byť sadzba ich daní alebo ako by mali vyzerať ich daňové systémy.
V roku 1998 vyšla OECD s publikáciou Škodlivá daňová súťaž, ktorá sa zameriava
na geograficky mobilné aktivity, ako sú finančné služby. Prvýkrát stanovila
kritériá, ktorými sa dajú identifikovať škodlivé aspekty jednotlivých režimov.
Za vstupné kritérium na ďalšie analýzy sa považuje nízke alebo žiadne daňové
zaťaženie. Efektívna výmena informácií má slúžiť na to, aby vlády jednotlivých
krajín mohli požadovať zdanenie príjmov zo zahraničia. Pokračujúca globalizácia
totiž umožňuje spoločnostiam cezhraničnými platbami vyhnúť sa zákonnému zdaneniu.
Nedostatok transparentnosti zabraňuje rovnakému zaobchádzaniu so všetkými platitežmi
dane a neumožňuje správcovi dane dozvedieť sa relevantné informácie o daňovníkovi.
Ako príklady uvádza OECD "tajné pravidlá" či možnosť dohodovania daňových sadzieb.
Podobne klasifikuje aj nemožnosť prístupu k účtovným výkazom.
Oplocovanie sa
Žiadne podstatné daňové aktivity, ktoré sú jedným z kritérií OECD, znamenajú,
že vlády týchto krajín sa snažia motivovať prílev investícií z čisto daňových
dôvodov. Podža OECD to tiež znamená, že jurisdikcia nevie alebo nechce zabezpečiť
taký právny rámec, ktorý by prilákať aj nešpekulatívne investície do ekonomiky.
Ak krajina neumožňuje rovnaké výhody domácim subjektom ako zahraničným, takýto
preferenčný režim nazýva OECD ring-fencing čiže oplocovanie sa. Domáce daňové
subjekty tak musia niesť celé bremeno daňového zaťaženia.
V roku 2000 publikovala OECD správu nazvanú Smerom k svetovej daňovej spolupráci.
V nej identifikovala v členských krajinách 47 potenciálne nebezpečných preferenčných
režimov. Za daňové raje pritom označila 35 jurisdikcií spĺňajúcich požadované
kritériá. OECD pritom navrhla proces na eliminovanie nezdravého stavu.
