tisk ]Dane amerických firiem miznú v bermudskom trojuholníku
Vidina daňových úspor a vyšších ziskov víťazí v rozhodovaní firiem nad patriotizmom.
Čoraz väčší počet amerických spoločností, podporovaných svojimi finančnými poradcami,
presúva svoje sídlo na Bermudské ostrovy. Ciežom je znížiť si daňové zaťaženie
a zároveň sa nevzdať ani jednej z výhod, ktoré ponúka podnikanie v USA. Cestu
do bermudského daňového raja vytýčili ako prvé poisťovacie spoločnosti, dnes
ich však nasleduje čoraz viac výrobných firiem.
Medzi poslednými príkladmi je spoločnosť Stanley Works - stošesťdesiatročný
výrobca domáceho náradia. Plánuje stať sa bermudskou spoločnosťou, pretože na
ostrovoch neexistuje daň z príjmu. Spoločnosť od tohto kroku očakáva zníženie
daňového zaťaženia o 30 mil. USD ročne (1,5 mld. Sk) na približne 80 mil. USD.
Tyco International podža vlastných údajov len za minulý rok presunom sídla na
Bermudy ušetrila až 400 mil. USD (19,3 mld. Sk).
Len formalita
Stať sa bermudskou spoločnosťou je čisto papierová záležitosť, ktorú možno vybaviť
rovnako žahko ako poštovú zásielku. Fyzické sídlo spoločnosti zostáva v USA.
Bermudské ostrovy podža New York Times spoločnosti Ingersoll - Rand vlani zaúčtovali
za svoje služby 27 653 USD (1,4 mil. Sk), kým firma ušetrila na dani z príjmu
právnických osôb v USA zhruba 40 mil. USD (1,95 mld. Sk). Podnik pritom nemusí
na Bermudách zvolávať žiadne zasadnutia a podža svojho finančného riaditeža
Davida Devonshira tam nemá ani kanceláriu. "My len platíme servisnej organizácii",
dodáva D. Devonshire.
Podža partnerky pre dane Ernst Young Kate Bartonovej sa presun právnického sídla
na Bermudské ostrovy "stáva momentálnym megatrendom na trhu". Podža nej tento
krok plánuje oveža viac spoločností než tie, ktoré to už oznámili. Počas internetového
interview s klientmi K. Bartonová ako jediný potenciálny problém prenesenia
sídla na Bermudy považuje americký patriotizmus. Ten však podža jej názoru podžahol
vidine výrazných ziskov.
Biely dom sa zatiaž k presunu sídel spoločností na Bermudy a ich účinku na daňové
príjmy nevyjadril. Podža riaditeža pre daňovú politiku Ministerstva financií
USA Marka Weinbergera presuny na Bermudské ostrovy poukazujú na fakt, že americký
daňový systém ich na to nabáda: "Možno bude treba znovu posúdiť naše medzinárodné
daňové pravidlá, ktoré vznikli pred 30 rokmi, keď naša ekonomika bola úplne
iná, a ktoré dnes možno obmedzujú konkurencieschopnosť amerických firiem."
Iní politici naopak prejavili obavy z existujúceho trendu. Vplyvný republikánsky
senátor Charles Grassley bije na poplach: "Neexistuje žiadny podnikatežský dôvod
robiť to, okrem úniku pred americkým daňovým systémom."
Podža New York Times nejestvuje nijaký oficiálny odhad, kožko by presuny sídel
firiem na Bermudské ostrovy mohli stáť vládu USA z pohžadu daňových príjmov
a administratíva prezidenta Georgea Busha ani neplánuje nijaký zverejniť.
Premiestnenie právnického sídla firmy na Bermudy pritom americkým spoločnostiam
odporúča väčšina právnych, účtovných a investičných poradcov. Bežné výrobné
spoločnosti totiž často nevedia a nechcú vedieť, ako možno daný presun zrealizovať.
Je pre nich žahšie zaplatiť si poradenské služby.
Daňový riaditež firmy Ingersoll Rand Gerald Schwimmer prezradil, že pri presune
na Bermudy im prezentovali svoje ponuky služieb v podstate všetky dôležité účtovnícke
firmy. Celkovo by jeho spoločnosť mala presunom znížiť celosvetové daňové zaťaženie
zo 155 mil. USD na 115 mil. USD ročne.
Väčšina amerických spoločností, ktoré uvažujú o zahraničných daňových rajoch,
si nakoniec zvolí Bermudské ostrovy, pretože sú blízko, sú politicky stabilné
a majú právny systém vežmi príbuzný americkému. Niektoré spoločnosti, napríklad
Seagate Technology, si však vybrali Kajmanie ostrovy, prípadne iné raje.
Bermudské ostrovy však zostávajú číslom jeden aj medzi poisťovacími spoločnosťami,
ktoré tým obchádzajú americké požiadavky na výšku povinných minimálnych rezerv
na krytie poistných udalostí. Všetky tieto spoločnosti však ponechávajú centrály
na území USA, čím sú pre ne zachované všetky výhody, ktoré poskytuje vláda,
právny a súdny systém v USA.
Daňové úspory
Hlavným efektom premiestnenia právnického sídla na Bermudy je skutočnosť, že
príjmy dosiahnuté mimo USA prestávajú byť predmetom zdanenia v USA. Ďalším trikom
je poskytnutie pôžičky americkej "dcére" od bermudskej "matky". Rozdielne daňové
zákony v tomto prípade zabezpečia, že americká firma si dá úroky do daňovo uznatežných
výdavkov a bermudská matka je v prípade úrokových príjmov oslobodená od dane
z príjmu.
Spoločnosti, ktoré prenášajú sídlo na Bermudy, dôvodia, že to robia preto, lebo
ich celosvetové dane sú vyššie ako u mimoamerických konkurentov.
Podža daňového experta investičnej banky Lehman Brothers Roberta Willensa "každá
americká spoločnosť, ktorá dosahuje aspoň miernu časť príjmov v zahraničí, si
presunom právnického sídla na Bermudské ostrovy výrazne zníži daňové zaťaženie".
Avšak niekedy prevažujú politické dôvody, pre ktoré spoločnosti zostávajú v
USA, najmä po útokoch na Svetové obchodné centrum. "Odchod na Bermudy by mohli
trhy interpretovať ako nedostatok patriotizmu," dopĺňa R. Willens.
Jediným opatrením vlády USA vo vzťahu k takzvanej daňovo motivovanej expatriácii
je povinnosť akcionárov zaplatiť daň z čistej hodnoty akcie - rozdielu medzi
trhovou a nominálnou cenou, a to aj v prípade, ak akcie nepredávajú. Preto súčasná
nízka úroveň trhových cien akcií hrá v prospech registrácie na Bermudách.
Pri presune spoločnosť však nie povinná americkým orgánom oznámiť každého individuálneho
vlastníka akcií. V konečnom dôsledku preto závisí od akcionára, či daň zaplatí.
Podža právnika washingtonskej právnickej firmy Gibson, Dunn Crutcher Petera
Baumbusha súčasný americký daňový systém diskriminuje nadnárodné spoločnosti
so sídlom v USA. Podža profesora daňového práva na University of Chicago Davida
Weisbacha presuny na Bermudy by mali motivovať Kongres na zmeny v systéme daní
z príjmov právnických osôb, ktorý vznikol v čase, keď americké spoločnosti dosahovali
drvivú väčšinu príjmov na domácom trhu a na trhu USA - okrem výnimiek - neboli
výraznejšie zastúpené zahraničné spoločnosti. Podža jeho názoru zostáva oslobodenie
spoločností s právnickým sídlom v USA od amerického zdanenia neamerických príjmov
vežmi zložitou otázkou.
Niektorí politici však volajú po patriotizme. Za všetkých to povedal demokratický
zástupca v Snemovni reprezentantov Charles Rangel, ktorý si myslí, že patriotizmus
"nie je len o mávaní vlajkami, ale hlavne o podiežaní sa na obetiach. Rovnako
ako pre vojakov by to malo platiť aj pre vežké spoločnosti."
