tisk ]Daňové bludisko vyzýva firmy na optimalizáciu
Celosvetové zdaňovanie sa stalo dôležitou súčasťou stratégie globálnych hráčov. Boj Európskej komisie
s nečestnou daňovou konkurenciou však niektoré možnosti znižovania dane z príjmov obmedzí.
Do boja proti "nečestnej daňovej konkurencii" zatrúbila Organizácia pre hospodársku
spoluprácu a rozvoj (OECD) už v roku 1996. Ministri jej členských krajín vyjadrili
obavy z nedostatočnej výmeny informácií s takzvanými daňovými rajmi. Tŕňom v
oku sa stali aj špeciálne daňové režimy v krajinách parížskeho klubu bohatých.
V priebehu nasledujúcich rokov nadobudol boj aj konkrétnu podobu. Organizácia
začala zverejňovať zoznamy nespolupracujúcich daňových rajov a v roku 2000 identifikovala
aj ohniská nečestnej daňovej konkurencie v členských štátoch. Za svoju iniciatívu
však OECD zožala i ostrú kritiku.
Podža odporcov je táto iniciatíva predovšetkým výsledkom tlaku európskych krajín
s vysokými daňami. Navyše frontálny útok na nečestnú daňovú konkurenciu dostal
trhliny po výmene na poste prezidenta USA. Kým administratíva Billa Clintona
snahu klubu bohatých výrazne podporovala, prezident George W. Bush zaujal skeptický
postoj.
OECD preto musela zmierniť nekompromisný postoj. Na základe dohody so Spojenými
štátmi americkými nebudú môcť členské krajiny organizácie sankcionovať daňové
raje skôr ako od apríla budúceho roka. Organizácia sa zároveň vzdala ťaženia
proti špeciálnym daňovým režimom v členských krajinách, ktoré majú prilákať
zahraničných investorov, ale nie sú prístupné domácim firmám.
Reálnou možnosťou boja proti daňovým rajom a praniu špinavých peňazí tak ostal
tlak na výmenu informácií. Krajiny, ktoré pri lákaní peňazí kalkulujú s prísnou
ochranou údajov napríklad pri bankových prevodoch, budú mať problémy. Napokon,
po septembrových útokoch aj administratíva G. Busha zmenila svoj pohžad na daňové
raje ako miesta, ktoré môžu využívať teroristi na finančné transakcie. V tomto
týždni uplynie termín, ktorý dala OECD daňovým rajom na to, aby začali dobrovožne
spolupracovať.
Európa sa nevzdáva
Európska únia však ťaženie proti narušitežom daňového poriadku na svojom
území nevzdáva. Ministri financií členských krajín sa dohodli, že eliminujú
nezdravé daňové praktiky najneskôr do konca roka 2005. Na druhej strane, nie
každý štát sa s týmto bojom stotožňuje. Aj preto ešte niektoré národné parlamenty
neschválili kódex správania, ktorý je namierený proti nečestnej daňovej konkurencii.
Európska komisia (EK) preto vlani v júli zmenila taktiku.
Daňové zvýhodnenia pre zahraničných investorov označila za formu nepriamej štátnej
pomoci, ktorú sa EÚ snaží výrazne obmedzovať (naposledy TREND 3/2002). EK vyšetruje
jedenásť daňových schém v ôsmich členských štátoch, ktoré sú podža nej neoprávnenou
štátnou pomocou. Ak sa toto podozrenie potvrdí, takúto pomoc už štáty nebudú
môcť poskytovať.
Medzi podozrivé patrí napríklad luxemburský režim pre finančné spoločnosti alebo
špeciálne podmienky, ktoré investorom poskytuje Holandsko. Túto krajinu využili
viaceré nadnárodné spoločnosti ako základňu i pri investovaní na Slovensku.
Na zozname škodlivej daňovej konkurencie sa spomína Belgicko, Španielsko, ale
aj portugalská "vožná zóna Madeira" a španielska odpoveď na tento ostrovný raj
v podobe špeciálneho daňového režimu pre Kanárske ostrovy.
Daňová mágia
Aktivity EK budú mať vplyv aj na rozhodnutia globálnych firiem. Mnohé európske
spoločnosti využívali špeciálne daňové režimy na znižovanie daňovej povinnosti.
Ak budú aktivity komisie úspešné, budú si musieť hžadať inú cestu. Celosvetová
daňová optimalizácia sa totiž vďaka rastúcej internacionalizácii investícií
stáva jedným z najvýznamnejších finančných kumštov.
Spoločnosti sa čoraz viac pozerajú na plánovanie daňových výdavkov ako na jeden
z dôležitých faktorov pri zvyšovaní ziskov ich akcionárov. Mnohé firmy prenášajú
na lokálnych manažérov relatívne vysoké kompetencie, zdaňovanie príjmov však
ostáva záležitosťou celosvetovej centrály.
Aktivity OECD alebo EK proti nečestnej konkurencii vyvolávajú na tvárach daňových
manažérov vrásky. Obávajú sa, že by sa z nich mohol vykžuť krok k zjednocovaniu
pravidiel, ktoré by pochovalo flexibilitu zdaňovania nadnárodných koncernov.
Na druhej strane však vkladajú nádeje do elektronického obchodu, vďaka ktorému
fyzická lokácia firmy stráca význam. Internet otvoril brány nových dimenzií
daňovej kreatívnosti.
Revolúcia v myslení
Magazín CFO Europe vlani v novembri už po tretí raz zverejnil výsledky prieskumu
daňovej efektívnosti medzi európskymi spoločnosťami. Ukazuje sa, že firmy na
starom kontinente berú daňovú optimalizáciu vážne. Podža údajov poradenskej
spoločnosti KPMG jedenásť zo sedemnástich monitorovaných priemyselných sektorov
zaplatilo v roku 2000 nižšiu daň v pomere k hrubým príjmom - takzvanú efektívnu
daň - ako v roku 1998. Najlepšie si počínali telekomunikačné a chemické firmy
spolu s bankami.
Revolúciu v myslení ilustruje CFO Europe na príklade holandskej IT firmy Getronics.
Kým bola iba lokálnou spoločnosťou, možnosti na daňové plánovanie mala limitované.
Všetko sa zmenilo v roku 1999, keď Getronics kúpil amerického rivala Wang Global.
Prakticky cez noc sa z miestneho operátora stala globálna firma operujúca v
44 krajinách.
S akvizíciou musela prísť i zmena uvažovania. Manažéri Getronicsu vypracovali
stratégiu, ktorá mala minimalizovať výdavky na dane. V roku 2000 dosiahla efektívna
daňová sadzba Getronicsu takmer 45 percent v porovnaní s odvetvovým priemerom
31,5 percenta. Vedenie firmy však sžubuje, že za minulý rok nedosiahne pomer
medzi daňami z príjmov a hrubým ziskom viac ako 26 percent.
