tisk ]Odzvonilo daňovým rajom?
Offshore centrá priťahujú vežké množstvo kapitálu, ktorý je však prítomný len formálne.
Pomenovania offshore zvyčajne vyvoláva asociácie s neprehžadnými alebo dokonca nezákonnými finančnými transakciami. Existuje však vežký počet centier, ktoré sa snažia aplikovať medzinárodné štandardy vo finančných službách a dávajú vežký pozor, aby sa nestali strediskami pokútnych operácií.
Ako mnoho pojmov vo finančnom svete, ani pre "offshore" centrá (OFC) neexistuje jasná definícia. Zvyčajne sa charakterizujú ako územia, ktoré priťahujú vežké počty ne-rezidentov (občanov a podnikatežských subjektov z iných krajín) a ich kapitálu. Typické offshore centrum má tieto znaky:
| - | nízke alebo žiadne dane z podnikania a investícií, |
| - | žiadne zrážkové dane (dane vyberané pri zdroji, napr. daň z úrokov), |
| - | jednoduché a pružné predpisy na zakladanie firiem a udežovanie licencií - Vožné predpisy o správe zverených prostriedkov, |
| - | od finančných inštitúcií a podnikov formálne sídliacich v offshore centre sa nevyžaduje fyzická prítomnosť, |
| - | vysoký stupeň obchodného tajomstva a utajenia identity majitežov účtov a konatežov firiem, |
| - | miestni obyvatelia spravidla nemôžu využívať ani jednu z týchto výhod, tie sú určené len pre cudzincov. |
Spoločným znakom OFC je teda priaznivá daňová klíma a vožné predpisy o regulácii. Hlavným faktorom podporujúcim rast OFC bolo zavádzanie náročných regulačných požiadaviek na činnosť finančných inštitúcií (kapitálová primeranosť, pravidlá na zverejňovanie informácií, tvorba rezerv atď.) a zvyšovanie daní z kapitálu v priebehu rokov 1960 - 1980. Napríklad rast Londýna ako vežkého finančného centra je priamo spojený s prijatím niektorých zákonov v USA obmedzujúcich podnikanie v bankovníctve, najmä zákona o zdaňovaní úrokov (1964), zákona o úveroch a devízach (1965), zákona o vytváraní rezervných položiek (1977) a zákona o limitovanom objeme vkladov na požiadanie (1979). Americké banky vyriešili problém regulácie tak, že si otvorili pobočky v Londýne a formálne na ne presunuli vežkú časť účtovných aktív. Keď sa aj v Británii začali aplikovať tvrdšie zákony, londýnske finančné inštitúcie si otvorili pobočky na vybraných ostrovoch ("offshore") neďaleko anglického, napríklad na Jersey, Guernsey a Isle of Man. Britská vláda sa nehanbila odvolávať na tisíc rokov staré zmluvy s vikinskými náčelníkmi a tvrdila, že tieto územia nie sú formálne inkorporované do Vežkej Británie, ale sú len "majetkom britskej koruny" a niektoré medzinárodné zmluvy pre ne neplatia (najmä nie zmluvy aplikované v rámci EÚ). Môže sa nám zdať, že ide o schizofréniu, ale tento postoj má svoju logiku. Britský daňový úrad síce nemôže pôsobiť na britských OFC tak efektívne ako doma, ale väčšinu inštitúcií na OFC založili a riadia britskí občania, od ktorých si zasa daňový úrad svoje peniaze vymôže. OFC priťahujú vežké množstvo kapitálu, ktorý je v nich prítomný len formálne, v účtovných knihách. Reálny kapitál je investovaný na hlavných svetových trhoch peňazí a kapitálu (Londýn, New York, Tokio, Hongkong, atď.) OFC sú notoricky známe dôsledným utajovaním väčšiny transakcií. Nedá sa preto ani len odhadnúť, kožko peňazí sa ročne preleje cez ich účty. Štúdia Medzinárodného menového fondu naznačila, že len objem bankových aktív zapísaných na OFC vzrástol v rokoch 1992 - 1997 na 5 triliónov dolárov. Hodnota aktív investičných spoločností a podielových fondov bude pravdepodobne ešte väčšia. Pomenovanie offshore zvyčajne vyvoláva asociácie s neprehžadnými alebo dokonca nezákonnými finančnými transakciami. Existuje však vežký počet offshore centier, ktoré sa snažia aplikovať medzinárodné kvalitatívne štandardy vo finančných službách a dávajú vežký pozor, aby sa nestali strediskami pokútnych operácií. Z toho dôvodu sa niektoré takéto centrá dokonca bránia označeniu offshore.
Ktoré aktivity sa na OFC vyskytujú najčastejšie? Udežovanie licencií na bankové podnikanie.
Nadnárodné spoločnosti si v OFC rady zakladajú účelové banky, cez ktoré0 vykonávajú
svoje devízové transakcie alebo financujú joint ventures. Banka formálne sídliaca
na OFC poskytuje hlavne služby súvisiace so správou fondov (globálna správa majetku,
účtovníctvo, administratíva a platobný styk). Reálne peňažné operácie sa vykonávajú
v sesterskej banke, ktorá je formálne dcérou offshore banky.
Zakladanie účelových firiem.
Najčastejšie ide o firmy holdingového typu, ktoré často aj emitujú akcie alebo
zbierajú kapitál iným spôsobom. V niektorých OFC sú nominálnymi riaditežmi a konatežmi
týchto firiem domáci občania, ktorí de facto kryjú pravých majitežov. Niektoré
OFC povožujú aj pri verejne neobchodovaných emisiách akcie na doručiteža. Inde
sú akcie na meno, ale nevedie sa žiadny verejný register akcionárov.
Zakladanie poisťovacích spoločností.
Vo vyspelých krajinách OECD musia poisťovne dodržiavať vežmi prísne pravidlá o
rozložení aktív a vytvárať vysoké poistné rezervy. V tomto prípade si poisťovňa
zriadi na OFC pobočku a zaistí v nej svoje riziká. Znižujú sa tak náklady na vytváranie
rezerv.
Emitovanie sekurizovaného dlhu.
V tomto prípade si firma otvorí na OFC pobočku a emituje dlhopisy istené majetkom,
ktorý je formálne pripísaný na OFC subjekt. Výhodou postupu je priaznivé daňové
prostredie na OFC. Napríklad pre banky je vežmi výhodné získavať týmto spôsobom
kapitál na zvýšenie základného imania.
Správa a ochrana aktív.
Existuje veža bohatých jednotlivcov i firiem, ktorí neveria finančnému systému
svojej vlastnej krajiny a radšej odkladajú peniaze vonku. Peniaze sú na OFC dobre
chránené a orgány z domovského štátu jednotlivca (súdy, prokuratúra, právnici)
majú malú šancu sa k nim dostať.
Daňové zvýhodnenia a daňové podvody.
Osobitne nadnárodné spoločnosti smerujú obeh peňazí cez svoje pobočky v OFC. Na
základe fiktívnych cien v obchodných zmluvách a nízkych daní na OFC je celkové
daňové bremeno omnoho nižšie ako v domovskej krajine.
Pranie špinavých peňazí.
Peniaze získané ilegálnym spôsobom sa najlepšie vyperú na tých OFC, kde sa prísne
dodržiava bankové tajomstvo a neexistuje špeciálny dozor. Nie je ťažké pochopiť,
že aktivity OFC nie sú po chuti regulátorom finančných služieb a daňovým úradom
vo vyspelých krajinách. Keby to bolo len na nich, žiadne OFC by už dávno neexistovali.
Väčšina OFC sú však nezávislými štátmi, a teda mimo dosahu úradov z krajín OECD.
Preto sa zvolil iný postup. Skupina najvyspelejších krajín G7 vytvorila tzv. Fórum
pre finančnú stabilitu. Fórum má veža úloh, ale jeho hlavným poslaním je vypracúvanie
návrhov na medzinárodné štandardy vo finančných službách a udržiavanie stability
svetového finančného systému. Zriadenie fóra bolo priamou reakciou na pustošivé
finančné krízy v Mexiku, juhovýchodnej Ázii a v Rusku. Fórum vytvorilo osobitnú
pracovnú skupinu pre OFC, ktorá skúmala prípadné riziká existencie OFC pre stabilitu
svetových financií. Pracovná skupina došla k záveru, že OFC súce nepredstavujú
priame nebezpečenstvo vo vzťahu k finančným krízam, ale vyvolávajú dva druhy rizík:
1, Slabý dozor, nedostatok spolupráce s medzinárodnými inštitúciami a netransparentné
aktivity na OFC môžu sťažiť identifikáciu rizík na finančnom trhu 2, Ak OFC podporujú
pranie špinavých peňazí, daňové úniky a finančné zločiny, narúšajú tým integritu
trhu, pretože znemožňujú prácu polície, súdov a dozorných orgánov. Skupina štátov
zastúpená vo Fóre pre finančnú stabilitu síce nemôže existenciu OFC zakázať, ale
je pevne rozhodnutá nasadiť im príslušný chomút. Inými slovami chce, aby OFC dodržiavali
tie isté medzinárodné finančné štandardy ako vyspelé krajiny. Z týchto štandardov
spomenieme len tie najdôležitejšie:
| - | Bazilejské základné princípy pre efektívny bankový dozor (ide najmä o kapitálovú primeranosť. Pravidlá pre výber konatežov, systémy manažmentu bankových rizík). |
| - | Štandardy Medzinárodnej organizácie regulátorov trhu cenných papierov IOSCO (sú podobné tým bankovým, plus obsahujú veža pravidiel na uverejňovanie informácií o eminentoch a emisiách). |
| - | Štandardy Medzinárodného menového fondu týkajúce sa výpočtu a zverejňovania makroekonomických a peňažných ukazovatežov. |
| - | Medzinárodné pravidlá pre podnikové právo. |
V súčasnosti ide Fóru pre finančnú stabilitu hlavne o to, aby sa aktivity na OFC
sprehžadnili a aby sa dali vyhodnocovať tým istým spôsobom ako vo vyspelých krajinách.
Fórum urobilo prieskum v 37 OFC a uznalo, že nie všetky sa dajú hodiť do jedného
vreca. Rozdelilo ich na 3 skupiny, podža súčasnej úrovne dodržiavania medzinárodných
štandardov:
V prvej skupine sú najvyspelejšie OFC, ktoré sú ochotné kooperovať s dozornými
a regulačnými orgánmi vo vyspelých krajinách. Ide o HongKong, Luxembursko, Singapur
a Švajčiarsko. Dublin, Jersey, Guernsey a Isle of Man sa týmto OFC približujú.
V druhej skupine sú stredne poktočilé OFC, ako Andora, Bahrajn, Barbados, Bermudy,
Gibraltar, Labuán (Malajzia), Macao, Malta a Monako. V tretej skupine sú "klasické"
offshore centrá, ktoré ležia v žalúdku najviac: Anguila, Antigua a Barbados, Aruba,
Bahamy, Belize, Britské Panenské ostrovy, Kajmanské ostrovy, Cookove ostrovy,
Marshalove ostrovy, Kostarika, Cyprus, Libanon, Lichtenstein, Nauru, Holandské
Antily, Panama, Niue, St. Kitts and Nevis, Seychelly, Turks a Caicos a Vanuatu.
Fórum sa chce zamerať najmä na krajiny druhej skupiny a vybrané OFC z tretej skupiny,
kde sa koncentruje najviac kapitálu. Od OFC sa bude žiadať, aby si v prvej fáze
samy vypracovali hodnotenie, ako ich legislatíva korešponduje s medzinárodnými
pravidlami. Musia zistiť, kde zaostávajú a navrhnúť opatrenia na nápravu. Fórum
im ochotne poskytne expertov a finančnú pomoc na ich zaplatenie z prostriedkov
Medzinárodného menového fondu. Okrem vnútorného hodnotenia budú musieť OFC návrh
opatrení na nápravu predložiť aj na externý audit medzinárodnými finančnými inštitúciami.
V druhom kroku by OFC mali zaviesť tie medzinárodné štandardy, ktoré uplatňujú
vyspelé krajiny. OFC sa budú musieť zapojiť do medzinárodnej siete finančných
štatistík a výkazov a poskytovať príslušné údaje Banke pre medzinárodné zúčtovanie
(BIS). V treťom kroku bude fórum uplatňovanie týchto štandardov sledovať, a keď
bude treba, aj vynucovať.
Ako sa dá vynútiť dodržiavanie štandardov na nezávislom štáte? Fórum pre finančnú
stabilitu pripravilo obžúbenú kombináciu cukru a biča. Na jednej strane dostanú
OFC všemožnú technickú a expertíznu pomoc od medzinárodných finančných inštitúcií,
ktoré túto pomoc aj uhradia. Na druhej strane je pripravených viacero reštriktívnych
opatrení. Všetky sa zakladajú na fakte, že takmer celý objem kapitálu fiktívne
investovaného na OFC pochádza z vyspelých krajín OECD:
| - | Udežovanie licencií. Ak si finančná inštitúcia formálne usadená na OFC požiada o licenciu v krajine OECD, kde ešte nebola, príslušný regulátor posúdi, či dané OFC rešpektuje medzinárodné štandardy alebo nie. |
| - | Kladenie zvýšených požiadaviek na inštitúcie, ktoré si zriaďujú pobočky na OFC. Takéto inštitúcie budú musieť regulátorom predkladať dôkladnejšie správy, dávať robiť dodatočné audity a budú musieť zvyšovať úroveň vlastného kapitálu (vrátane rezerv) viac ako iné inštitúcie. Konatežom takýchto inštitúcií budú strpčovať život dodatočné skúšky, previerky a kontroly. |
| - | Ešte ostrejším nástrojom je zákaz pre domáce finančné inštitúcie a firmy otvárať si pobočky na tých OFC, ktoré nebudú dodržiavať medzinárodné štandardy. |
| - | V extrémnych prípadoch môžu domáci regulátori styk domácich subjektov s OFC obmedziť alebo celkom zakázať. |
Ciele Fóra pre finančnú stabilitu sú pekné a v princípe správne. V praxi ich uplatňovanie však bude narážať na mnohé prekážky a osobitne na národné záujmy. Väčšina OFC je napríklad umiestnená na malých ostrovoch v Karibiku a v Tichom oceáne a sú to bývalé i súčasné britské kolónie. Nečudo, veď sa OECD (umiestnená v Paríži), ktorá sa iniciatívne ozvala s návrhom na urýchlenú likvidáciu OFC, dočkala podráždenej akcie britskej vlády. Prečo by mali nejakí Francúzi kaziť biznis ctihodným gentlemanom z londýnskej City?
Dá sa teda s vežkou dávkou istoty predpokladať, že zahraničné peniaze sa budú v daňových rajoch Karibiku slniť ešte zopár rôčkov.
