tisk ]Holandsko je jednou z najobl'úbenejších krajín na zakladanie holdingových spoločností
Všeobecne je prijímaný názor, že aby mohla globálna ekonomika fungovať efektívne, je potrebné, aby existovali prijatežné základné pravidlá, o ktoré by sa opierali a ktoré by rešpektovali vlády a podnikatelia zúčastnených krajín. Existencia smerníc OECD pre medzinárodné zdaňovanie je jednou z hlavných charakteristík takéhoto globálneho systému. Treba upriamiť pozornosť na snahu OECD identifikovať nekalé daňové postupy a podporovať regulárnu súťaž v oblasti zdaňovania.
Vlády členských krajín OECD sa dohodli, že v súčasnom globálnom prostredí je potrebné eliminovať nedodržiavanie daňových zákonov jednotlivých krajín. Nemala by sa tým však ukracovať možnosť daňovníkov uplatňovať legálne daňové plánovanie. Nie je možné od daňovníkov ktorejkožvek krajiny vyžadovať, aby platili najvyššie možné dane. Nadnárodným spoločnostiam by sa mal umožniť prístup k určitým organizačným a štrukturálnym nástrojom, ako sú napríklad koordinačné centrá a holdingy. Zároveň je však potrebné, aby sa vlády uistili, že takéto nástroje sa nebudú v praxi zneužívať.
Regulárna daňová súťaž
Na základe požiadavky Rady ministrov OECD sa v roku 1996 začala táto organizácia zaoberať problematikou regulárnej daňovej súťaže a nekalými daňovými postupmi. Výsledkom jej činnosti v tejto oblasti sú dve správy vydané v rokoch 1998 a 2000. Úmyslom OECD je napomáhať regulárnu a transparentnú súťaž a uistiť sa, že všetci daňovníci si plnia svoje daňové povinnosti. Táto myšlienka bola nedávno vyjadrená aj v smernici pre nadnárodné spoločnosti z minulého roku.
Správy o škodlivých daňových režimoch, vydané v rokoch 1998 a 2000, sa týkajú dvoch oblastí:
| - | Poukazujú na nekalé daňové praktiky v podobe daňových rajov a nekalých daňových režimov v členských, ako aj nečlenských krajinách OECD. Správa definuje faktory, ktoré je možné použiť na identifikáciu týchto daňových režimov a dáva členským štátom OECD návod, ako im čeliť prostredníctvom súboru rád. |
| - | Poskytujú miesto pre dialóg s krajinami, ktoré nie sú členmi OECD. Diskusia sa nesie v znamení toho, ako by tieto krajiny mali aplikovať predložený návod. Správa v tejto súvislosti identifikuje nekalé daňové raje. |
Mnohé členské i nečlenské krajiny OECD zaviedli alebo uvažujú o zavedení preferenčných
daňových režimov, aby pritiahli finančné a iné aktivity zo zahraničia. Takéto
režimy sú vo všeobecnosti priaznivé pre pasívne investovanie.
Štyri kžúčové faktory
Nasledujúce štyri kžúčové faktory pomáhajú identifikovať nekalé preferenčné daňové
režimy v členských štátoch OECD. Režim potom:
- uvažuje nízku alebo nulovú efektívnu sadzbu dane z príslušného príjmu,
- je ohraničený (ring-fenced),
- je netransparentný,
- krajina, v ktorej sa používa, nie je ochotná pristúpiť k efektívnej výmene informácií
s inými krajinami.
Nízka alebo nulová efektívna sadzba dane týkajúca sa príslušného príjmu je nevyhnutným
odrazovým mostíkom na zistenie, či príslušný preferenčný daňový režim je nekalý
alebo nie je. Efektívna sadzba dane môže byť nízka alebo nulová buď preto, lebo
sama sadzba dane je vežmi nízka alebo ako dôsledok definície základu dane, na
ktorý sa aplikuje príslušná sadzba dane. Nekalý daňový režim bude kombináciou
nulovej alebo nízkej efektívnej sadzby dane a jedného alebo viacerých nasledujúcich
faktorov.
Niektoré preferenčné daňové režimy sú čiastočne alebo úplne izolované od domáceho
trhu krajiny, v ktorej je tento režim zavedený. Skutočnosť, že krajina pociťuje
potrebu ochraňovať vlastnú ekonomiku pred týmto režimom, poskytuje silnú indíciu,
že režim je možné považovať za nekalý.
Nejasné pravidlá hry
Ohraničenie daňového režimu môže mať niekožko foriem. Režim môže explicitne alebo
implicitne vylúčiť daňovníkov rezidentov z možnosti uplatňovať daňové výhody.
Druhou alternatívou je, že spoločnostiam, ktoré majú prospech z daňového režimu,
sa znemožní prístup na domáci trh.
Nedostatok transparentnosti režimu zvyčajne sťažuje domovskej krajine daňovníka
vykonať ochranné opatrenia. Netransparentnosť môže byť dôsledkom spôsobu, akým
je režim upravený a spravovaný. Transparentný režim by mal jasne stanoviť podmienky,
za akých ho možno aplikovať. Detaily fungovania režimu vrátane jeho aplikácie
príslušnými daňovníkmi by mali byť k dispozícii správcom dane príslušných krajín.
Netransparentnosť zahŕňa okrem iného aj priaznivú aplikáciu zákonov a nariadení.
Ide napríklad o vopred uzatvorené dohody s daňovníkmi. Prináša so sebou daňové
pravidlá, o ktorých je možné vyjednávať, čím umožňuje korupciu a diskriminačné
zaobchádzanie. Navyše neposkytuje administratívne postupy tak, aby boli široko
dostupné.
Nedostatok efektívnej výmeny informácií v súvislosti s daňovníkmi, ktorí majú
výhody z existencie preferenčného daňového režimu, je tiež dobrým vodidlom, že
krajina je zapojená do nekalej daňovej súťaže. Ide napríklad o zákony prikazujúce
povinnosť mlčanlivosti, postupy brániace výmene informácií či striktne definované
bankové tajomstvo.
Holandsko je na čele
Medzi ďalšie faktory, ktoré môžu pomôcť pri identifikovaní škodlivých daňových
režimov, sa zaraďujú:
-
- neuplatňovanie medzinárodných princípov transferového oceňovania,
- umelé definovanie daňového základu,
- príjem z cudzích zdrojov je vyňatý alebo oslobodený od dane, ktorú platia rezidenti,
- možnosť dohodnúť si výšku sadzby dane alebo základu dane,
- existencia ustanovení o zachovaní mlčanlivosti,
- prístup k širokej sieti zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia,
- platnosť režimov, ktoré sa považujú za nástroje daňovej minimalizácie,
- existencia režimov, ktoré podporujú dohody alebo transakcie, ktorých hlavným motívom je daňový motív.
Holandsko je jednou z krajín OECD s najviac rozšírenými nekalými daňovými postupmi.
V praxi je však aj jednou z najobžúbenejších krajín na zakladanie holdingových
spoločností. Okrem toho má Holandsko širokú sieť zmlúv o zamedzení dvojitého
zdanenia, je členom EÚ a vyznačuje sa politickou stabilitou.
Členské krajiny OECD by podža rozhodnutia Rady ministrov tejto organizácie mali
vylúčiť zo svojich daňových systémov prvky nekalých preferenčných daňových režimov
do konca apríla 2003.
