[ 
tisk ]
tisk ]Obama pripravil firmám daňové peklo
Hospodárske noviny, 6. 5. 2009. Americký prezident Barack Obama zobral boj proti kríze podľa vlastných pravidiel. Ak mu Kongres jeho návrh schváli, od roku 2011 budú musieť americké nadnárodné firmy pôsobiace aj v zahraničí platiť vyššie dane. Do hľadáčika sa tak dostali najmä mamutie spoločnosti, ktoré využívali v zámorí či na starom kontinente pri svojom investovaní výhodnejší režim daňových rajov. Mnohé z nich pritom pôsobia aj na Slovensku.
"Tento krok nám ušetrí 210 miliárd dolárov (v prepočte 157,7 miliardy eur, 4,8 bilióna Sk) v priebehu desiatich rokov a uľahčí to spoločnostiam vytvárať pracovné miesta radšej v Buffale, v štáte New York, ako v indickom Bangalore,“ podotkol Obama pri predkladaní návrhu. Ako tvrdí, plánom chce odstrániť neoprávnené výhody doteraz poskytované firmám, ktoré investujú v zahraničí, a stimulovať tvorbu pracovných miest doma.
Terčom U.S. Steel?
Jednou z firiem, ktorá pôsobí aj u nás, je koncern U. S. Steel Košice. Hoci podľa daňového analytika poradenskej spoločnosti Akont Slovakia Michala Friedbergera bude mať návrh najväčší dosah na spoločnosti, ktoré majú na Slovensku organizačnú zložku, košického koncernu sa to môže dotknúť nepriamo, keďže je vlastnený U.S. Steel Global Holdings registrovaným práve v daňovo zvýhodnenom Holandsku. "Na naše podnikanie to vplyv mať nebude,“ tvrdí však pre HN hovorca železiarní Juraj Bača.
Populizmus či protekcionizmus?
Podľa analytikov je Obamov krok skôr populistický až protekcionistický, ktorý sa podľa analytika Volksbank Vladimíra Vaňa nemusí stretnúť s podporou ani vo vlastnom tábore. "Zrušenie daňových rajov bude mať jednoznačne kladný vplyv na zvýšenie príjmu rozpočtu USA z výberu daní, dlhodobo však môže prevážiť vplyv nižších daňových príjmov v dôsledku znižovania ziskov firiem podnikajúcich mimo územia USA a znižovanie počtu zamestnancov v dôsledku nižších predajov týchto firiem,“ podotkla pre HN analytička agentúry ČEKIA Petra Štepánová. Aj podľa Branislava Durajku, partnera KPMG Slovensko Advisory, možno v pozadí cítiť sociálny kontext - zvýšenie daní firmám a zníženie daňového zaťaženia bežných amerických rodín. "Motivácia amerických firiem investovať len v USA a obmedzovať ich možnosť investovať v zahraničí je už na hrane protekcionizmu, ktorý značne prehĺbil krízu v 30. rokoch 20. storočia,“ upozorňuje Friedberger.
Firmy sa búria
Podľa dostupných údajov amerických daňových úradov v súčasnosti až 83 zo stovky najväčších amerických koncernov využíva cez svoje zahraničné pobočky daňové úľavy. Napríklad len Procter & Gamble má sám 83 takýchto pobočiek vo svete, Citigroup dokonca 427 a Morgan Stanley 273. Medzi firmami, ktoré sa proti tomuto kroku okamžite vzbúrili, sú aj Intel, Oracle, HP či General Electric. Ten napríklad podľa výročnej správy za rok 2008 nechal "ležať“ v pobočkách v zahraničí zisk 75 miliárd dolárov.
Súčasná daň pre najväčšie korporácie sa pohybuje okolo 35 percent, pričom podľa amerického ministerstva financií zaplatili americké spoločnosti pôsobiace vo svete za rok 2004, čo je posledný dostupný údaj, daň vo výške 16 miliárd dolárov, hoci ich zahraničný zisk presahoval 700 miliárd dolárov.
Hľadanie úniku
Plán prezidenta bol zverejnený zatiaľ len v politickej rovine, takže predpokladané dôsledky je ťažké odhadnúť. Obama sám má pochybnosti, či prejdú Kongresom všetky body. Analytici však už teraz upozorňujú, že navrhované opatrenia smerujúce k zvýšeniu zdanenia sa môžu odzrkadliť v znížení konkurencieschopnosti amerických firiem na medzinárodných trhoch. To isté si myslia aj americké firmy a obchodná komora. Objavili sa tiež názory, že sa týmto krokom zvýhodnia domáce spoločnosti, ktoré podnikajú len na území USA. Štepánová to však pre HN spochybňuje. "Tento krok síce určite vedie k podpore firiem, ktoré do rozpočtu USA odvádzajú nielen priame dane zo zisku v zahraničí, ale tiež nepriame dane z predaja v rámci USA, no hlavné dôvody by som videla skutočne v úsporách nevyplatených daňových úľav.“ Ako pripomína Vaňo, ziskovosť amerických firiem tak doma, ako aj v zahraničí bude tento rok pod tlakom. "Výpočty postavené na ziskoch amerických firiem v časoch konjunktúry nemusia byť identické s realitou v časoch recesie,“ upozorňuje.
Aj preto Michal Friedberger dodáva, že snaha administratívy sa môže minúť účinkom. "Americké firmy si nájdu iný spôsob, ktorý nebude zdanený. Napríklad cez fondy rizikového kapitálu či dcérske spoločnosti. Pokiaľ však budú daňovou konsolidáciou ovplyvnené aj ony, nastanú v rámci sveta nerovné podmienky na investovanie,“ tvrdí.
